Ožila pani niesla sa stráňou,
nekonečnou širokou, snehovou pláňou,
kde slzy mrznú v ľadové kryštály,
a čierne vrany na drevené koly pristáli.
Nesie sa légia nesmrtelných stvorení,
ktorých vodcom je žena, obeť tisícich dvorení,
srdce nedostupné, meravé ako kameň,
zato tisíckam básní inšpiráciou je prameň.
Lapí duše ako pavúk na striebornej sieti,
ktorý krehkým motýľom trepotajúce srdce vznieti,
ked kroky jej ozývajú sa jaskynnou sieňou,
chcem byt mráz ktorý túži pokryť ju srieňou.
Privábiť ju piesňou a rozhovor viesť s ňou,
povedať jej že so mnou prejde aj najväčšou tiesňou,
oči ktoré tak rada upiera vzdialené a chladné,
a jej pohyby sú tak neludsky ladné.
Ladovná kráľovná, princezná snov,
keď chladom topí srdce nepoznám slov,
minulá krása, no prítomný pocit,
ako keby to bolo dnes v noci,
ked tajomným šepotom rozosievala nádej.
Potom ju zabila zahalila ju závej,
zostalo iba nebo z ktorého padal snehový chuchvalec,
a v kryštalickej komnate na kolenách kľačal zúfalec,
ktorý city k milovanej nezvládol,
a na kolená padol.
V tomto svete citlivý zoslabol
a jeho slzy teraz kvapkajú nadol
iba ladové cencúle súcitia s neprestajným kvapkaním
prečo len sa zdá, že bolesť zvíťazila nad ním?
Prečo len, láska vyhráža sa sťatím?
Má nekonečný život zamýšľať sa nad tým
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ladovná kráľovná, princezná snov,
keď chladom topí srdce nepoznám slov,
minulá krása, no prítomný pocit,
ako keby to bolo dnes v noci,
ked tajomným šepotom rozosievala nádej.
podľa videa som si najskôr myslel, že sa jedná o preklad piesne, ale hneď som sa dostal do obrazu