v nespočetných tvárach vial nižšie a nižšie
Vo vločkách snehových k zemi čoraz bližšie
lietal som, prichádzal z nekonečnej výšky
Pristával jemne na pole, lesy, stromy, šišky
telo moje sprvu slabé sa zdalo
V ľahkých pokrývkach zostávalo,
ale ako rástli chuchvalce, množili sa búrky
Mohutnel a silnel som, do šírky i do hrúbky
zanedlho pokryl som obydlia, strechy, šíre pole
A panoval som po nekonečné končiny a zore
Ležal po pláňach, kde fakle svietia na hore
rubáš trblietavý, čistý halil ma žiarou bielou
Prebleskoval kryštálikmi, sviežosťou voňal novou
tam spal som v hĺbke snehu, dlhé údy voľne zložené
Ba dlhé vlasy som mal v návejoch prašných sčerené
tam dumal som, hĺbal, v rukách žezlo vlády triemal
Tam silnel som, tuhol v hlbokom spánku driemal
potom prišla lesná zver, prišli ľudia z osád, dediny
Bežali, kráčali, skákali po mojom háve hodiny
Rušili mi odev pramene vlasov
Tlmene som vnímal preč od všetkých hlasov
Deti ruvali, diviaci ryčali na mojej hrudi
Hľadali zábavu hľadali korienky, známky po žaludi
Prikrýval som korene prikrýval korienky
Chránil pred vetrom i mrazom
Prikryl slabučké cibuľky, snežienky
Premenil svet na spiaci razom
Pomaly odbíjali hodiny, pomaly každá minúta
až vinula sa noc za dňom s popevkom kohúta
Behávali srnky skrz moju tvár skrz moje pery
K úkrytu šinula sa líška, sledujúc stopy zvery
Staré duby, buky pukali vzdychali vo víchrici
Mačky, psy a deti malé chúlili sa pri peci
Ja spal som, slabo vnímajúc
Reč tichú mĺkvu užíval
nemú dávnu oslavujúc
sviatosť zimy uvítal
Slnko zimné nehostinné
Lúčmi hladilo mi telo
Mrazivé a spola hmlisté
paprskami ma hrialo
Zaihral mi háv môj zlato
Zahrali mi vlasy životom
Pramene dlhé zlatavé mám ja zato
že tancovali s iskrou ligotom
I slnko svietilo mi do očí
žhnulo na žezlo, čo držal som
Pochopil som, že zima končí
že nastal mojej vlády zlom
Vzdal som sa svojho kráľovstva
žezlo do srdca zeme uložil
Vsiakol sa do zeme, vlial do vodstva
Objal matku zem, deti jej osviežil
Časť zo mňa zeleň napojila
Časť zo mňa potôčiky naliala
Voda riečky, bystriny vystrojila
Voda v riave dravej sa valila
A zver sa zbehla čulá
Keď zurčanie vody započula
Drali sa porastom tŕňmi, krami
K vode ktorá chladná vlaží
Vystupovali spod stromami
Nech každý dúšok hrdlo blaží
Svahy a úbočia modrali sa v diali
Rusalky v ich domovoch zvesela sa smiali
Tu prišiel Lešij pán lesa
vyhnal všetkého nečistého besa
A tu panstvo moje končí
Snežienky razia cestu si nahor
Cyklus sa opakuje do kruhu tančí
a novým rokom zasejem poliami až do hôr
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
divinatoire
25. 10.októbra 2010 17:23
Aj Marigoldovi by sa páčila.
Napíš svoj komentár