Vyberajú iracionálne, nedá sa odhadnúť podľa čoho. Zbystria, na chvílu zmeravejú, potom sa trasú a prudko ožijú. A trpia a trasú sa a ochabujú, znova a znova meravejú a trasú sa. Prudko sa pútajú a prepletajú. K iným citom, iným tlčúcim a pulzjúcim tepnám a srdciam. Občas náhle zastanú, zamrznú, pomaly umierajú, vzbĺknu ohňom, vyrašia ako jedovaté úponky záhrobnej rastliny, inokedy sa raz trhajú, zlučujú sa a rozlučujú. Raz upadajú v prudkú agóniu, raz v nadľudskú eufóriu. Obyčajne striedavo za sebou vo vzťahu k inej osobe. Žijú vlastným životom. Dalo by sa povedať že sú kruté.
Neberú ohľad na nikoho a na nič. Nedá sa povedať či sa niečím riadia a čím. Ich existencia je akési večné, sakrálne, prekliate kmitanie a úbohé dúfanie. Večná smrť a život, večná obroda, umieranie a znovuzrodenie. A aké vedia byť divoké, vrtošivé a roztopašné! Uzdy trhajú ako úponky úbohých sasaniek. Ó šialené to tvory, zľutujte sa nad človekom, nad jeho krehkým srdcom, ktoré toho za život neznesie veľa. A krv prýšti karmínová, hrejivá.
Vyviera zo studených utopených nádejí. Mámivá a životodarná, opúšťa kedysi statné telo. A telo aniby uvedomilo si čo sa s ním deje v žiali a zmätku rúca sa na Zem. Miznú posledné záblesky vedomia a mysle. Nastal rajský mier a pokoj. Žiaľ utíchol, srdce a city dopulzovali. Ovedli ako utrhnuté, ubolené kvety sedmokrások. Oči sú až nebesky pokojné, nesú farbu nebies. A na perách zostalo milované meno. Ó kvetnatá, ľúbezná smrť! Vari nemiluješ nás, svoje deti?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
divinatoire
23. 3.marca 2011 13:36
"Uzdy trhajú ako úponky úbohých sasaniek."
Napíš svoj komentár