Podstatné práve preto, že mnohí z nás pri analyzovaní niektorých svojich krokov sebapoznania, zhodnocovania si svojich plánov, postupov, pri svojom napredovaní určite si vytýčia a stanovia nejaké ciele. Dôvod je celkom jednoduchý, ak mám stanovený cieľ, mám predsa aj jasnú motiváciu niečo dokázať, pretože chcem niečo dosiahnuť.
Približne aj o tom sú tieto veľkonočné sviatky, ku ktorým sa v tomto blogu vraciam len okrajovo, že zmysel veľkonočných kresťanských sviatkov spočíva v tom, že človek je osamelý tvor, ktorý potrebuje spoločenstvo, niekto je silný individualista, niekto nedokáže samostatne nič vykonať a potrebuje, aby ho obklopoval istý počet. Pretože je rozdiel byť sám, a osamotený. Samota nespočíva v tom, že budem mať od každého pokoj, ale je to hlbkový proces, pri ktorom človek cíti opustenosť, kedy potrebuje svoj život s niekým zdieľať, aby mal pre čo žiť. Aby mal pre koho žiť, aby mal zmysel života.
Mnohí si myslia, že svojou tvrdou prácu si dokážu vytvoriť zmysel života, ale sú len častokrát len otrokom peňazí a svojich vlastných cieľov. Použil som pojem, že človek sa proste stáva otrok svojich vlastných cieľov, a kedysi som sa rozpísal na jednu prazvláštnu tematiku v ktorom som spomenul, že či jestvuje aj niečo také ako otrok slobodnej vôle. Dokonalá sloboda prirodzene neexistuje, na toto som prišiel už počas štúdia teológie, ktoré mi dalo veľmi veľa. Myslím si že, človek by sa zbláznil, keby všetko vedel, všetko mal. Pretože kde by boli tvoje hranice. Na svete je koľko, šesť miliárd či pomaly sedem miliárd obyvateľov, a keby všetci boli lekármi, právnikmi, alebo čo ja viem čo, tak proste ako by vyzeral tento svet.
V mojom blogu sa zamýšľam aký zmysel majú tieto štádia a stupne sebaprijatia. Pretože je podstatné dať aj zmysel našej práce, a nielen všetko mechanicky vykonávať. Klasický príklad zo školského prostredia je ten, kedy musel som si vzorne plniť povinnosti. Písať si úlohy, za ktoré som mohol dostať hodnotenie, učiť sa na povestné jednotky, ktoré v konečnom dôsledku v reálnom živote ti je na milú jarmilu.
Človek si v živote prechádza takými situáciami, ktoré mu spočiatku nedávajú zmysel. Odmieta všetko tradičné a búri sa voči tomu, aby, v skratke povedané, verne si plnil svoje povinnosti presne tie, ktoré mu aktuálne prislúchajú k tomu, čo konkrétne má plniť, to znamená v skratke povedané, chodím do školy, píšem si domáce úlohy, učiteľ mi niečo vysvetľuje, dáva pozor, lebo chce, aby som sa niečo naučil, a v živote niečo dokázal, aj keď je pravda, že to dokazovanie v živote a učenie sa v škole, má celkom isto minimálny súvis, pretože častokrát tie vedomosti proste nepotrebuješ v škole. Dôvod je jednoduchý, nejaké zložité fyzikálno chemické procesy sú mi na nič, pretože keď sa mi pokazí rýchlovarná kanvica, ktorá mi slúžila možno päť rokov, no tak riešenie je pomerne jednoduché, vo voľnom čase skočím predsa do nejakého obchodu v ktorom možno za okolo pätnásť eur, možno aj menej kúpiť podobnú kanvicu, ktorú budem následne užívať, pretože pre život ju budem potrebovať, ale nepotrebujem zručnosti z fyziky, aby som teraz prácne rozoberal ten domáci spotrebič, ktorý za istých okolností mi môže poškodiť zdravie pri oprave nielen neodbornou manipuláciou, ale proste tým, že takéto veci sa neopravujú, lebo to nemá zmysel, to je strata času
A práve aj pri tých najmenších a možno aj najnepodstatnejších veciach, pokiaľ sa na to pozriem analyticky, a proste poviem si, že len tak niečo nezahodím ale, v skratke povedané, pokúsim sa tomu nejako povenovať, vieme pochopiť rôzne súvislosti. Otestujeme napríklad našu trpezlivosť vynaliezavosť, možno našu svedomitosť, dôslednosť, či dokážeš proste veci dotiahnuť do zdarného konca. Aj keď niečo sa ti nevydarí, ale to, že si preto niečo obetoval, aj to je pozitívny výsledok. Vplyv dnešnej doby hovorí len jedno, že víťaz berie všetko, a ten, kto skončil na druhom mieste nie je podstatný, ale to, čo niekto hovorí, nemusí byť ešte pravda, dá sa o tom ešte polemizovať, a hlavná vec je tá, že ako si vnútorne mentálne nastavený.
To znamená, že či si mentálne nastavený preto, že ideš za cieľom, ktorý je víťazstvo, a druhé, ešte podstatnejšie je to, že či si nastavený na to, že aj keď nevyhráš, stále si bojovník, ktorý vydal maximum zo seba, a môžeš byť na seba hrdý, a niet preto dôvodu na hanbu. Hanba je vtedy, kedy niečo hanebne vzdáš, si zbabelec. Všetko nemôžeš v živote dosiahnuť, celkom isto nemôžeš sa stať naraz vesmírnym inžinierom aj influencerom a neviem akou mediálnou sračkou, nemôžeš obsiahnuť celok na sto percent.
Všestranne harmonicky zrelá osoba nie je schopná všetko pojať do seba, a nik nemá právo to od teba ani vyžadovať.
To čo môžeš požadovať sám od seba je to, že prijmeš skutočnosť, že niečo ovládaš, a niečo neovládaš, v niečom si postúpil, ale v niečom si padol. A to dokáže jedine vyzretý jedinec.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár