A práve aj tento citát ma teda prinútil k zamysleniu, že odkiaľ pramenia naozajstné hodnoty. Že teda naozaj pokiaľ nemáme dobré srdce, nemáme nijakú a teda žiadnu cenu. Neviem presne či to vyslovil na základe nejakej konkrétnej situácie, ktorá sa konkrétne bytostne týkala jeho, a či naozaj teda zažil niečo hraničné, ktoré pochopí len ten, kto to zažije, alebo to povedal len tak. A či teda naozaj zažije ten čas na zamyslenie, o ktorom píšem v nadpise? Vystanoví mi teda jedna zásadná otázka, ktorá teda znie asi takto.
Dá sa vôbec definovať pojem dobré hodnoty v živote, ktoré teda sú tie nad, ktoré sú tie pod, ktorým treba venovať pozornosť, a sú taktiež potrebné, a ktoré nie je podstatné si všímať, a ony len dotvátajú pestrosť prežívania života, ale dá sa bez nich zaobísť? Odpoveď na túto pomerne komplikovanú otázku nie je celkom jednoduchá, a vyžaduje si to zamyslenie.
Vieme dobre, že v súčasnosti, teda nemyslím konkrétne na túto aktuálnu krízu, ktorú prežívame, ale celkovo, všetko ide cez zmysly. Všetko ide v podstate cez poznanie. Máš peniaze, máš všetko. Môžeš si to dovoliť, alebo bude uvažovať, trochu sa utiahneš možno z akéhosi centra diania, centra pozornosti, budeš udávať vlastné tempo, akým sa chceš uberať, a nebudeš dbať na to, čo ti kto hovorí. Alebo či sa niekto z teba vysmieva. Alebo či ťa niekto upozorňuje, pričom na to nemá morálne právo. Či teda tebou niekto napríklad pohŕda, a opätovne zdôrazním, nemá na to právo.
Práve tá utiahnutosť, ktorú aj svet aktuálne prežíva, a situácia je naozaj vážna, hoci nie každý si to uvedomuje, je potrebná, pretože z tej utiahnutosti sa niekedy naozaj rodia geniálne nápady, a sami niekedy vidíme, že človek po čase naozaj sa cíti akosi zrelší.
Možno sa cíti akosi oveľa samostatnejší, a postupne dozrieva do toho štádia, kedy vie, že to všetko predsa len dávalo nejaký zmysel, hoci to bolo menej príjemné, nepríjemné, kedy sa musel podriadiť niečomu, čo neudávalo štýl jeho životu, ale šlo presne proti jeho stanoveným pravidlám, ktoré teda uznával vo svojom živote ako nejaký princíp, ktorého sa predsa treba držať, hoci sám možno nevedel prečo.
Pripadá to práveže niečo ako paradox, možno ako nezmysel, že človek je niekde utiahnutý, navonok to vyzerá tak, že nič nerobí, je stiahnutý spred očí druhých, ktorí možno pomaly na neho zabúdajú, veď predsa ako sa hovorí, zíde z očí, zíde z mysle, ale potom vyzreto sa postaví zoči voči situácii, a vie konať, má riešenia uprostred možno akejsi morálnej beznádeje, s ktorou možno nik, alebo málokto počítal, a ktovie čo všetko nás ešte postretne.
Práve toto môžeme chápať túto nečinnosť presne v duchu toho hesla, čo povedal francúzky herec luis de funés, že pokiaľ teda nemáš dobré srdce, nemáš žiadnu cenu. Je to povedané dosť tvrdo. Pre niekoho to naozaj môže vyznieť táto veta, tento citát ako niečo, čo zasiahne človeka, a rozmýšľame, že veď predsa to je blbosť. ako nemôžem znamenať nič, ako nemôžem predsa mať nijakú hodnotu, keď predsa viem, že niečo okolo seba hmotné som si predsa vybudoval, že moje úspechy predsa násobia cenu mojej osobnosti, keď to všetko čo je za mnou jasne hovorí v môj prospech.
Záverom mojej reflexie poviem asi toľko, že v súčasnosti rozmýšľam nad mnohými vecami, a aký zmysel má toto všetko, čo sa deje okolo nás.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Hodnoty v živote sú veľmi individuálne, niekto sa cíti úspešný, keď sa stane chirurgom, niekto keď vyšplhá na najvyššiu skalu na svete a niektorí nepotrebujú dosiahnuť veľké veci aby sa cítili úspešní.
Život predavačky nemá menšiu cenu ako život pápeža