Prejavuje sa to predsa aj v tom, že keď máme ten známy obmedzený pohyb, ak sa niekde dá ísť, tak treba mať to rúško a podobne, vidíme že nie vždy môžeš ísť do obchodu. že to, čo niekedy naozaj bolo automatické a samozrejmé, už to neplatí. už to nie je také samozrejmé. dá sa povedať, že zanedlho sa to bude uvoľnovať, a čo by som chcel mojim príspevkom zdôrazniť je toto. vo všetkom, čo píšeš je pravda.
Môžeme mať nejaké súvislosti s nazeraním, čítaním, študovaním a uvažovaním nad textami písma svätého, čo všetko sa dialo od stvorenia sveta, ako to máme v genezis, ako faraón utržil ranu, ako bol Egypt posiaty teda známymi desiatimi egyptskými ranami, udalosť ktorých si každoročne pripomíname v podstate jednak na veľkonočné sviatky, a jednak, je to zaznamenané v Písme Svätom, teda dá sa do toho nahliadnuť bez problémov. Ako teda zmierniť tento nepokoj? Pozri. jestvuje šanca, že mnohí uveria týmto znameniam, a uveria v Boha.
Jestvuje šanca, že mnohí pochopia, že materializmus nemôže vydržať do konca v takej podobe ako jestvuje dodnes, a že realita je taká, že všetko je dočasné. Pretože mnohí si myslia, že všetko je večné. Kedysi som písal o tom článok, či naozaj je všetko večné, to som písal ako recenziu na nejaký blog. V podstate recenzie tvorím vždy dá sa povedať, na nejaký blog, ktorý ma osloví, a snažím sa ten nadpis, tú tematiku poňať z pohľadu, aký mám ja. prijímam a akceptujem druhý, ale vieš, každý má nejaký názor.
Názor, ktorý som vyslovil v prvej vete predchádzajúceho odseku podopriem tým argumentom, že teda človek po niečom túži, ale neskoršie to predá. Na inzerátoch vieme nájsť množstvo užitočných vecí, ktoré slúžia aj roky po tom, čo vyšli z predajne ako nové, slúžia niektorými ľuďom nezávisle od seba, ktorí sa ani nepoznajú. Teda niekto niečo chce, ale potom sa toho zbaví, a posunie to ďašiemu, komu sa to zíde.
Chcel som tým toľko povedať, že práve podstata je v tom, že človek sa niečím akosi zdanlivo nasýti, ale vie, že to nemôže byť všetko. Stále teda po niečom prahneme, ale nevieme celkom konkrétne, kedy bude ten okamih. To presne je napríklad aj s autami, ako som povedal.
Som veľký fanúšik áut. Ale povedať, ktoré je to najlepšie si netrúfam. Je to otázka možno nejakého udaného štýlu, kto teda udáva štýl, alebo je to otázka trendu, aktuálneho názoru, ktorý pretrváva v debatách na túto tematiku. Neviem. a práve táto akási rozhodovacia neistota v zdanlivej banalite ma vedie predsa k poznaniu, že materializmus ma nemôže dokonale zasýtiť, tak, ako keď človek prijme jedlo, napije sa z vody, navonok síce je zasýtený, odohnal teda hlad, odohnal smäd, ale ten sa po čase zase vráti.
Ešte horšie je, čo chcem povedať mojím príspevkom je situácia, kedy toto všetko sa berie na ľahkú váhu. Keď bola hospodárska kríza, jeden podstate mladší človek, ale beriem to s rezervou, toho času študoval, to už nie je podstatné, povedal, že kríza v podstate neexistuje, že to je nič. pravdepodobne vychádzal zo situácie, že keď pracujú rodičia, doma jesto chlieb, mám si čo obliecť a bývam v nejakom paneláku a podobne, hovorím teda ako za neho, ako v jeho myslení, teda je všetko v poriadku, a nič sa nedeje.
Ak to teda dám do súvisu napríklad s biblickými staťami. Podobne teda robili aj pohania za čias Ježiša. Oni v podstate žili v pokoji. Neviem čo všetko si môžem pod týmto tajomným slovom predstaviť, možno všeličo, ale tá pravá podstata celkom isto nám môže unikať. Ale napríklad nie taký, aký mal na mysli Ježiš.
Záverom poviem ešte čosi takéto. Duchovný život teda nám celkom isto predstavuje niečo, čo je podstate, diametrálne odlišné, to, čo jestvuje, ale čo sa nedá pochopiť ľudským rozumom. To, čo málokedy pochopí človek, ktorý žije len pre akúsi prítomnosť, ale nie je upätý pohľadom na večnosť.
Práve tento atribút je vyzdvihnutý pri litániách ku božiemu milosrdenstvu, kde sa modlí takáto modlitba. Milosrdenstvo božie, nepreskúmané nijakým ľudským ani anjelským rozumom, dôverujeme ti. To znamená, že proste nejestvuje nijaká šanca, že by si to preskúmal. A nielen človek, ale ani anjel. Pre mňa ako kresťana, ktorý s obľubou rozjíma o posvätných statiach písma svätého a miluje cirkev a jeho náuku je to samozrejme tiež nepredstaviteľné, ale hoci je to nepochopiteľné, pozýva ma to predsa k akejsi neustálej meditácii, kde nachádzam blízkosť Boha, ale na druhej strane nachádzam v sebe pokoj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár