Vreskot000
29. 9.sept. 2018 12:07
Či všetko musi obsahovať nejakú pointu, a či nie sme otroci slobodnej vôle II
Ako prvé ma napadol jeden pojem, na ktorý som rozmýšľaním prišiel minule. A síce. Otrok slobodnej vôle. Toto je fenomén, ktorý ma teda nedávno napadol, a poskytol mi priestor na vyjadrenie pocitov a myšlienok. O čo teda ide.
Domnievam sa jednej veci. Že totiž ani nejaká prílišná sloboda nie je celkom prípustný element, nakoľko človek stráca nejaké tie zábrany. Keď človek pociťuje dostatok slobody, áno, vtedy nie je závislý na nijakom elemente, to pripúšťam, a v podstate aj samotná filozofická disciplína, poučka sa o tomto aj zmieňuje, avšak človek si môže narobiť viac škody aj ako osohu.
Dobre vieme, koľko zla môže spôsobiť napríklad, už keď sme pri tom jedno vypovedané slovo. Je jedno, úplne jedno, či to človek povie napríklad v zápale nejakého hnevu, nejakej možno hádky, nejakej možno aj oprávnenej výčitky a podobne, alebo to povie v rámci nejakej diskusie, povie to v nejakom prejave, alebo nejakom dialógu. Podvedome človek cíti, že okamžite zlyhal, a v podstate nevie to vrátiť späť.
Tí charakternejší ľudia zvyknú dodať niektoré tie čarovné slová, ako citujem, ale v podstate ich každý z nás pozná, ale čo je paradox, tak málo sa v našej slovnej častokrát bohatej zásobe vyskytujú, a to je len na škodu veci. Ich nepoužívanie môže teda mať celkom isto za následok vzniku úplne zbytočného napätia, vďaka ktorému sa človek od človeka zbytočne oddiaľuje, a takto možno postupnými nechcenými krokmi sa môžu celkom isto rozbiť niektoré vzácne a výnimočné priateľstvá. Samozrejme, je to škoda, a mnohých, ktorých sa to naozaj dotklo, to pociťujú ako citeľnú stratu. A aké sú teda tie čarovné slová?
No predsa tie, ktoré človek dobre pozná, a nikto v nich nemá robiť výnimku. A síce niektoré z nich. Prepáč, možno som to trochu prehnal, ospravedlňujem sa. Je mi to ľúto. Nechcel som to takto povedať, alebo takto som to isto nemyslel, ak sa ťa to dotklo. Naozaj ma to mrzí, a podobne.
Tieto pojmy, ktoré som teda vymenoval, nie sú len nejaké zbytočné frázy, ale sú prejavy vyspelej komunikácie na úrovni vyzretých osobností, ktorí používajú rozum. Aj komunikácia má mať svoje majstrovstvo prejavu, a tieto prvky ho len ozdobujú. Naša slovná zásoba je veľmi veľká, ale napríklad v škole sa na tieto pojmy zabúda, a nahradzujú ich úplne iné slovné spojenia.
Áno, môžeš sa slobodne rútiť na aute po diaľnici dvesto, to v podstate nie je veľký problém, ale musíš neskôr počítať, teda skôr podľa možnosti s nejakými možnými následkami, ktoré možno nepotešia, a človek musí rozmýšľať čo sa potom neskôr stane. Aj tu máš slobodnú voľbu. Tu nejde o to, či ťa zachytí radar, alebo nejaká cestná kontrola, tu ide o hazard zo životom. Práve na tomto jednoduchom príklade som právom chcel poukázať na to, že všetko sa samozrejme dá, ale nie všetko sa smie. Všetko je v podstate možné, všetko v podstate smieš, ale nie všetko ti osoží.
A práve ľudia predovšetkým akýsi nazvem to voľnomyšlienkári so toto v podstate neuvedomujú. Slobodná voľba neznamená že budem si robiť čo chcem. Každý z nás, za normálnych okolností má v sebe určitý systém, ktorý ti jendoducho zabraňuje robiť si čo chceš, práve cez naše svedomie, ktoré súdi rozum. Svedomie je súd rozumu. A práve nie všetko čo chceš, ti aj osoží.
Človek častokrát robí totálne absurdné rozhodnutia, nad ktorým sa naozaj zastáva zdravý rozum, a človek len neveriacky točí hlavou, čo všetko ten dotyčný naozaj vystrája. možno z nejakého kľudasa sa napokon vykľuje obyčajný nervák, ktorý stratí ako sa hovorí pôdu pod nohami a katastrofa je na svete. A keď sa vrátim k myšlienke článku. otrok slobodnej vôli môže celkom isto znamenať aj našu frustráciu, neschopnosť, že práve som v mnohých mojich riešeniach bol dosť rozšafný, len tak som sa rozhadzoval, nedával som dostatočný pozor, nevenoval som sa plne akémusi procesu, ktorý bol veľmi dôležitý, podcenil som mnoho dôležitých životných situácii, a nepristupoval som zodpovedne k plneniu si svojich úloh, ktoré teda som mal vopred stanovené.
Na záver ešte trochu dlhší odstavec. Je zlé, keď človek si teda zaumieni čosi vykonať, ale toto všetko presahuje značne jeho sily, čo môže viesť neskoršie k akejsi depresii, a to všetko môže narušiť veľmi významne psychiku človeka a viesť to k deštrukcii osoby. Práve preto, lebo všetko musí podľa nás obsahovať nejakú pointu a nevieme sa nad niečím len tak povzniesť, a toto všetko nás skľučuje, sputnáva, vytvára pocit neslobody, či teda ako spomínam pocit, že naša sloboda dosiahla také maximum, že sa necítime v nej šťastní. Presne ako s nejakým darom, ktorým sa obdarujeme,.
Po niečom túžime, ale keď to dosiahneme, ako som sa o tom s jedným známym rozprával, potom to už človek nechce. Neviem si to celkom vysvetliť, aj ja som to zažil, neviem presne čím to je toto všetko obsiahnuté. Možno našou arogantnosťou, pýchou, že človek všetko si môže dovoliť, všetko vyskúšať, nechce sa opýtať, vo všetkom sa chce spoliehať len na seba, čo sa prirodzene nedá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
každý má rozmýšľanie jemu vlastné vieš. predovšetkým píšem to, čo som reálne zažil. nie to čo by bolo keby bolo. ďakujem za koment
Napíš svoj komentár
Suhlasim s tym, ze sloboda neznamena zburat vsetky pravidla vo svojom zivote, ale vediet si nastavit sam sebe spravne mantinely a tych sa drzat.