Možno ste si pomysleli po zhliadnutí tohoto môjho nadpisu, že čo je to za čudný názov článku. Áno, aj ja som si to pomyslel, keď som zhliadol teraz po dlhšej dobe jeden dobrý článok, ale samozrejme, chcem to opísať trochu z iného pohľadu, než som si prečítal. Totiž nesnažím sa písať vyslovene recenziu na niečo, čo som si prečítal, a okamžite napíšem akési dojmy. Snažím sa to vnímať komplexne. Teda pokúsim sa čiastočne pochopiť, čo chcel autor toho textu povedať, aké asi má teda posolstvo ten daný text, ktorého ideu, hlavnú pointu niekedy azda pozná len samotný autor, a ostatní to nepochopia.

Je to presne ako, nazval by som to tak, keď v škole, na literatúre sme dostali nejakú úlohu, aby sme spravili nejaký rozbor textu. Zdanlivo jednoduchá úloha, ktorá predsa bola tak náročná. Epický text nie je vôbec ťažké a namáhavé, problematické rozobrať z hľadiska obsahu a štylistiky, pretože tieto dve hlavné literárne prvky vlastne definujú už ten samotný text. To znamená, že človek s dobrou slovnou zásobou by nemam problém pochopiť obsah textu ktorý si prečítal. horšie je to samozrejme s nejakým lyrickým textom, kde vystanoví logická otázka, čo tým chcel básnik povedať.

Presne toto sa deje aj vo filozofických spisoch, kde nie celkom jednoznačne vieme odhadnúť, o čo konkrétne ide. Z toho samozrejme môžu vyplynúť rôzne nedorozumenia. Mnoho filozofov, aj v kresťanských smeroch, či chceli či nechceli aj pri dobrej vôli chtiac nechtiac dostali sa niekedy do bludov, hoci to vôbec nechceli, a chceli proste pevne pokračovať v tej určenej správnej línii, ktorá bola pravdivá. Čo v skutočnosti spôsobilo ten celkový odklon, to netuším, to vedia azda len oni sami.

A práve ak by som teda nadviazal na tieto moje myšlienky, mnohí sme si v detstve kládli starú známu otázku, čím chcem byť, keď budem veľký. Už v školách celkom dobre, ak sa to dalo nazvať, podporovali túto myšlienku, aby prostredníctvom nejakej výtvarnej výchovy človek vedel uvažovať aj v reálnej rovine, ale v tých prvotných nezrelých rysoch. Je jasné, že dieťa nevie uvažovať tak, ako uvažuje dospelý, a dovolím si tvrdiť, približne do asi dvadsiateho roku života toho ani nedokáže, nakoľko nemá životné skúsenosti, česť výnimkám, ktoré by teda potvrdzovali toto pravidlo.

A tak mnohí skúšajú mnohé profesie, v ktorých nie sú šťastní, ale sú úspešní. Skúšajú profesie, kde nie sú šťastní, a dokonca nie sú ani úspešní. 

Raz som sa začítal do nejakého ilustračného príbehu, kde sa nejaká vyučujúca, učiteľka, niečo také, pýta žiaka. Nie som si istý, či sa to zakladá na pravdivej skutočnej a reálnej situácii, aj keď to samozrejme nemôžem hneď vylúčiť, ale to by som naozaj musel vyzdvihnúť bystrý rozum dotyčného žiaka, možno sotva na hranici detstva a puberty.  Odpovedal na otázku dosť jednoducho.

Čím by som chcel byť? Odpovedal učiteľke. Chcel by som byť šťastný. Ona mu odpovedala. nepochopil si asi otázke. On jej odpovedal. Vy ste nepochopili život.

Na záver môjho sobotného blogu by som teda chcel tento článok, pointu článku zhrnúť do týchto krátkych záverečných myšlienok. Dovtedy budeme tápať v materialistických ideách, nenaplňujúcich a nikdy neuskutočnených snoch, kým nepochopíme sami na sebe, že podstata nášho bytia nespočíva v materializme, hedonizme, ale v povznesení ducha a duchovného života, ktorý nutne potrebuje človek pre svoje bytie. Kto ho neobjavil, škoda, blažený, ktorý tak učinil. Dnes som sa dopoludnia zúčastnil sv. omše, kde som sa stretol aj s ostatnými ľuďmi, po dlhej dobe z jedného spoločenstva. Nádhera. Verím, že budem ešte hodnú dobu čerpať z dnešného zážitku. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
riddler  3. 6. 2018 09:57
Myslím že tým žiakom bol John Lennon.
Napíš svoj komentár