Je rozdiel mať v niečom nádej, že teda niečo vyjde, teda človek nezúfa, nestráca dôveru, a je rozdiel, kedy človek je v niečom naivný. Toto je podľa mňa zásadný rozdiel, ktorý mnohí azda nevnímajú.
Je ťažké niekedy prijať niektoré fakty, ktoré neviem možno ovpyvniť, ako možno by som veľmi chcel. Kedy človek niečo vôľou vie a chce ovládať, a teda je rozdiel medzi tým, čo teda vôľou, mojím chcením ovládať neviem. Je paradoxné, že tam, kde sa niečo dá vylepšiť, obyčajne si povieme, že stačí mi to proste, nejdem do toho viac investovať, hoci máme na viac. prejavuje sa to napríklad v škole, na známkach, kedy človek možno má na lepšiu známku. Ale v podstate je to len známka, nejaká číslica nič viac. Pre niekoho je to prestíž, samozrejme je dobré, kedy niekto končí na vysvedčení s vyznamenaním, alebo prospel veľmi dobre. Viem teda, čo všetko to znamenalo pre mňa, kedy som si sadal ešte do školských lavíc, ale viem veľmi dobre, čo všetko to znamená pre mňa v súčasnosti, kedy mám celkom iné starosti. Ani si to vôbec neuvedomujem, niekedy vyslovene nechápem, ako som si poradil s niektorými ťažkosťami, ako som tým prešiel, ale som tomu naozaj veľm vďačný.
Práve tá vďačnosť, to by som možno spomenul, pri tejto tematike, problematike by som sa rád pristavil je teda niečo, čím človek dokáže v súčasnosti akosi opovrhovať. Veď predsa všetko robím preto, aby som niečo docielil, dosiahol, idem si proste po svojom a podobne, a po dosiahnutom úspechu akosi človek naozaj zabudne poďakovať. Že teda mal som v niečom nádej na dosiahnutie, nebol som si stopercentne istý mojím úspechom, a neskôr, kedy sa ten úspech akosi dostavil zrazu človek má tendenciu to všetko zľahčovať. Už možno opadlo to vzrušenie, tie emócie, možno tie menej príjemné, až nepríjemné momenty, pocity, voči ktorým sa bránil, ktorých sa stránil, a zabudol aké to je. Aké to je možno nepríjemné, čo všetko ho to stálo síl a úsilia, akými úskaliami si prešiel.
Človeka niekedy opantá to, kedy vidí, že niekomu sa stále viac darí, a on nechápe, ako je to možné. O tomto čosi sa zmieňuje aj písmo sväté, ktoré hovorí, že človek aby sa netrápil ak sa poklad cudzieho domu zväčšuje, pretože nič si so sebou nevezme. Lenže ak toto mi má dať nádej, nie je pravý dôvod toto všetko predsa na radosť.
Mnohým dáva nádej len niečo, čo nepriamo zasiahne do ich života. Možno ak vidia niečí úspech alebo neúspech, teda nie je to priamo od nich. Človek to proste nevie tak prežiť, a preto pri nejakom úspechu alebo neúspechu, ktorý sa netýka nás, častokrát nevieme ako máme zareagovať. A dá sa povedať, že človek má tendenciu zareagovať skôr nevhodne, ako vhodne.
Neviem presne čím to je. Pripadá nám to, kedy človek je škodoradostný. Škodoradostný človek ako taký nepraje zlé tomu druhému, on nemôže za to, že sa niečo zlé nestalo, len problémom je to, že taký človek chce zakryť svoj vlastný neúspech možno v podobne akéhosi egoizmu, tej uzavretosti, tej jeho celkovej osobnej nepohody, prameniacej možno z akejsi vnútornej frustrácie, ktorej sa nedokáže zbaviť. Žiaľ, život naozaj prináša akési nevyspytateľné situácie, a toto je jedna z nich.
Ešte by som toľko povedal, že mnoho ľudí má nádej práve tam, kde skončila možnosť toho druhého, čo je ťažko pochopiteľné, ale predsa to tak je a teda ťažko teda definovať, či v takom prípade človek sa má tešiť, alebo nie. Možno je to aj otázka charakteru daného človeka.
Záverom poviem toľko, že pri tom všetkom je potrebné, aby človek plnil svoje stanovené ciele, aby dosiahol uspokojenie a naplnenie svojich potrieb, a neustále netúžil po niečom na čo nemá. Toto je hlavný problém neúspešných ľudí, ktorí chcú niečo, na čo proste nemajú a nevedia sa uspokojiť s akýmsi priemerom, ktorý by im v bohate vystačil. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár