Reagujem teda na jeden komentár. No. O čo teda ide. Problematika, ktorú ste nadhodili, je niečo, s čím nepočítal zaiste nijaký teológ dneška, nie to ešte teológ koncilového obdobia II vatikánskeho, alebo ostatného koncilu, ktoré sa diali v cirkvi. Vzhľadom k tomu, že je situácia taká aká je, ja osobne prijímanie do rúk nevnímam ako zlé. Nikoho predsa nezneucťujete.
Je potrebné konečne prestať šíriť takéto nezmysly akýmisi prehnanými fundamentalistickými výrokmi ktoré vo vierouke nemajú opodstatnenie. Viete. Sú krajiny, kde ľudia ku sviatostiam neprichádzajú už vôbec.
Holandsko, Francúzko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, skoro celá škandinávia je prevažne protestantská, aj keď neviem celkom presne, akú úctu požívajú k Sviatosti Oltárnej anglikánska cirkev. Je úplne jedno ako prijímate. Ktovie, aké sú tam opatrenia u nich v súčasnosti. Vy prijímate eucharistiu do srdca. Podstatné je, či hľadáte Boha vo svojom živote, alebo uspokojenie si svojho ega aj za cenu, že v duchovnom živote budete napredovať.
To je to, že niekto sa zamýšľa, že čo je cennejšie, či sv. prijímanie do úst, alebo na ruku. Podstatné je, či ste boli na spovedi, a či to vnímate ako proces osobného, teda toho, ktoré sa bytostne vás dotýka, a to konkrétne uzdravenia a vyznania zo svojich hriechov, ktoré následne po tomto úkone vás oprávňuje prijať Telo Pána.
Viete v živote praktizujeme mnohé nezmysly, bez ktorých by sme sa mohli zaobísť, ale prehliadame to najpodstatnejšie. Riešením nie je uzatvoriť kostoly, pretože omšu si môže vypočuť aj cez telku, a nakoľko platí dišpenz od povinnej účasti na liturgii, môžem kľudne ostať doma.
Keďže ako kresťan chápem, že treba byť opatrní, podriadim sa voči štátu jedine tým, že bude dodržiavať opatrenia, nazvem to v skratke, aby sa zamedzilo šíreniu. Akékoľvek násilné zakazovania účasti na bohoslužbách, naďalej považujem za hrubý zásah do kresťanskej identity každého človeka, slobody, ktorá má jeden jediný cieľ, a to destabilizovať vnútornú duchovnú identitu človeka, ktorý je predsa povolaný pre vyššie ciele.
Hoci je situácia taká, aká je, ak sme chorí na bežné ochorenie, isto nás najbližší príbuzní nevyženú, pokiaľ s nimi bývame, tak isto ani my ich, keď sa potrebujeme o nich postarať, ale pokúsime sa tak k nim pristupovať, aby sme plnii príkaz lásky spočívajúci v tom, že máme milovať Boha celým srdcom, milovať blížneho, ako seba samého.
Pokiaľ kajúci proces neprebehne, Boh nemá zaľúbenie (pravdepodobne) keď človek prijíma nehodne. A je jedno, či ho prijíma z rúk, alebo priamo na jazyk.
Ďalšia vec. Štát nemá právo, a to som cekom presvedčený, diktovať cirkvi, koľko má trvať omša, či má dávať kňaz prijímanie na ruku, koľko krát si má počas omše dezinfikovať ruky, koľko ľudí sa môže a už nemôže zúčastniť omše, akéhokoľvek bohoslužobného zhromaždenia počas pandémie. Určite to považujem za hrubý zásah, ktorý nemá s týmito opatreniami nič spoločné.
Mne štát nerobí milosť, že mi umožnil zúčastniť sa slávenia Eucharistie, ale Boh mi dal milosť, aby som sa jej mohol zúčastniť, a práve pri tejto sv. omši sa modlíme predsa za všetkých, ktorých taktiež vieru iba Boh sám poznal.
Čo teda chcem týmto mojím príspevkom povedať. Asi toľko, že pravdepodobne si niekto pomýlil poradie dôležitosti. Kedysi som písal niečo k tomu, že merkury market bol hojne obsadený, ale kostol v nedelu bol uzavretý bez možnosti sláviť pre nás kresťanov Eucharistiu. Isto evokujú vo viacerých z nás kontroverzné vyjadrenia, či už súhlasné, alebo odmietacie stanoviská, beriem to v podstate ako osobný názor, ktorému nikomu neberiem.
Kostol prázdny obchod plný. Je smutné že aj cirkevní predstavitelia podľahli svetským zákonom natoľko, že v snahe zachovať liturgiu by aplikovali do liturgického diania aj úplne nezmysly, jedným z ktorých bolo asi 30 minútové slávenie nedeľnej omše. Áno. Hlavne že v telke politické diskusie o 5 minut 12 trvajú hodinu v malom štúdiu s politikmi, ktorí síce nosia rúško, ale kľudne ich tam mohlo byť o polovicu menej. Nie je to hanba?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár