Nie je celkom jednoduché, ani na základe faktov z kníh Písma Svätého celkom isto, správne a jasne konkretizovať, čo vlastne ten pojem pokora znamená.
Mnohí ateisti si myslia, že pokora, to je, keď budeš ticho, a všetci budú ti po hlave skákať a určovať čo máš robiť, za predpokladu, že nepodáš nijaký odpor voči nim a tomu všetkému, čo sa zrazu na teba zosypalo.
Je pravda, že keď človek niekde schybí, to je normálne. Obyčajne, nazval by som to pudovo, je človek niekedy dosť podráždený, a miestami aj agresívny. Je všeobecne známe, že človek sa dokáže naozaj v stave akéhosi maximálneho zaťaženia a vystavenia nejakého neprimeraného stresu a podobne zachovať možno dvojako, buď ako nejaký altruista, nezištná pomoc druhým, alebo ako najväčšie zviera ovládané pudmi, ktoré nevie, kde je sever, a koná, ako mu príde na rozum, samozrejme, ak v danom momente ho je schopný ešte používať v dostatočnej zdravej miere, a v zdravom úsudku.
Pokora sa naplno prejavuje azda v kritických a hraničných situáciach, kde človek nevie už naozaj čo so sebou, a vtedy v podstate odhadzuje, nazval by som to tak, konečne svoju masku, ktorú mal na sebe, a takto odhaľuje svoju pravú tvár. A to aj v dobrom, aj v zlom.
Mnoho ľudí v rozrušení sa nám javia ako nekontrolovateľné osoby, ktorým chýba zdravý rozum, pevné nervy, a prekvapenie je na svete. Vtedy si pomyslíme, že radšej človek v nejakej patovej situácii, sa má zachovať naozaj taktne, pokojne, prijať všetko čo má prijať naozaj s akousi pokorou, neodporovať, priznať si chybu.
Na to všetko je potrebné, aby subjekt a objekt boli v akejsi prirodzenej rovnováhe a dostatočnej harmónii.
Je veľa špekulantov, ktorí podlo kujú ako sa hovorí pikle, ktorí sa spolčujú len za cieľom niekoho pošpiniť, ohroziť jeho povesť, nejako ho ponížiť. Mnoho ľudí neváha zosnovať tie najhoršie scenáre, len aby sa na niekom vypomstili, pretože mu možno závidia čosi, presne ako to bolo v starozákonnom biblickom príbehu, ako Jozefa predali do egyptského otroctva, a ako on bol navyše povýšený, a dokonca naozaj panoval nad svojimi bratmi.
Ja by som povedal, naznačil, že v prípade pokory a akejkoľvek skúšky pri ktorej sme vystavení istému duchovnému a duševnému riziku, obe sú dôležité z hľadiska duševného zdravia, je potrebné, aby aj čas zohral významnú úlohu. Práve to, že človek niekedy prehnane okamžite reaguje, na všetko má nejakú odpoveď, ešte sa v podstate ani nič nestalo, a on už hľadá nejakých vinníkov, ešte sa nezadala nejaká úloha, a teraz on je v pozícíí akéhosi detektíva, ktorý teda sa snaží rozpoznať nejaký problém, a okamžite ho riešiť, samozrejme, všetko vie, všade bol, všetko pozná, na všetko má zaručenú odpoveď.
Záverom by som ešte napísal niekoľko myšlienok. Ešte by som dodal, mnohí z nás sú viackrát vystavení akýmsi skúškam, kde naozaj sme preverení z každej strany. To je niekedy aj to, že keď niečo neviem, skúšam viackrát čo to dá s nádejou, že zaúraduje aj vyššia moc, len treba proste čakať, treba mať veľkú nádej, a treba byť aj vďačný. Posledne menovanému azda nie všetci možno rozumieme, pretože ďakujeme všemožne iným kvantitám, len jednej Kvalite neďakujeme.... ďakujeme zhode náhod, ďakujeme nejakej povestnej karme, utiekame sa ku nejakým talizmanom, ale to preto, lebo máme pred niečím strach, ale to, že ďakovať treba naozaj v skrytosti Bohu, málokoho napadne.
Častokrát, na rozdiel od študijných čias, či už vysokej alebo strednej, alebo základnej školy, existuje tu jedno pravidlo, že v čase skúšky, človek mnohokrát sklopí zrak, a uvedomí si, aký bol v podstate blbec, keď si myslel, že všetko vie, všetkému rozumel, a teraz je tomu presný opa
Mnohí pravda argumentujú, a teraz to dám do teologickej roviny, že keď niečo nevidím, azda ťažko tomu môžem veriť. Práve to je tá pokora, že niečo nevidím, a predsa ďakujem, lebo uznávam vyšší princíp môjho života, a mnohí tak nečinia, a preto sa nemajú ani vo svete zle, a ani to materiálne ich nenapĺňa, lebo jedine skrze Boha a jeho sviatosti, a zjednotenie sa v modlitbe a viere nájdeme naozaj všetko to, čo hľadáme, a potrebujeme.
S tým súvisi posledná myšlienka. Pokora, to je keď možno nedostaneme to, čo chceme, ale to čo potrebujeme, a ešte vyšší level je, keď nedostaneme ani to, čo potrebujeme, ale predsa vieme, že ...." Boh dal, Boh vzal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár