Zamyslel som sa nad jednou skutočnosťou. Minule som kdesi na nete len tak zahliadol, aký je princíp úspešných ľudí, a neúspešných ľudí. Vraj úspešný hľadá možnosti, a neúspešný hľadá dôvody. Dôvody, prečo sa niečo nedá.
Celkom by som to tak nenazval, a mnohé takéto vyjadrenia považujem za veľkú urážku pracujúceho ľudu a ľudi bez práce, ktorých sa snažím za každú cenu zastávať.
Veľa ľudí, keď nastupuje kdesi do zamestania kladie veľmi zbytočnú a povážlivú otázku. Znie. Aký budem mať plat.
Táto vysoko neprofesionálnosť sa celkom určite podpisuje pod neúspech mnohých, ktorí chcú niečo dokázať, ale sú naivní. Pre mňa, no píšem možno s politickým podtónom, ale baví ma o tom písať, je veľmi neprofesionálne, keď niekto sa vyjadruje tým spôsobom, že jemu sa to neoplatí za takú sumu robiť a podobne.
Čo mi z toho vyplýva? Že kresťanstvo, Písmo Sväté, sviatosti cirkvi, účasť na sv.omšiach ma natoľko posilnila, že mi dodá odvahu, aby som sa prebrodil mnohými úskaliami, čo ma postretnú. Život nie je vôbec jednoduchý, a veľmi som sa o tom presvedčil. Zistil som, aké veľmi ťažké a náročné je predať seba samého, keď niekto nepotrebuje to, čo vieš, čo vieš ponúknuť, ale musíš sa niečo naučiť. Keby len to. To by bolo to najmenej.
Počuť takéto reči, ako som teda opísal dva odstavce dopredu, tiež mi z toho teda logicky vyplýva, môžem sa domnievať, a teda celkom iste to svedčí najmä teda o tom, že sa jedná, a je to viac ako pravdepodobne, o vysoko neinteligentných, darebných a najmä lenivých ľudí, ktorí sa nechcú zapredať, sú vlastne aj tak len chamtiví a pozerajú čisto na seba, a nehovoriac o tom, že idú čisto len po zisku. Len jedna vec je mať zisk, byť úspešní, a druhá vec je byť len teoretikom.
Pamätám sa, ako som sa veľmi potešil, keď pár rokov dozadu som sa dozvedel, že za istú prácu, čo robím doteraz budem odmenený. Nie je to nejako extrémne veľa, ale pamätám sa, keď som dostal prvú výplatu. Mal som asi... no približe 16 rokov, a bolo to asi 550 korún.
Pre mň a to bola veľká vec. Ihneď mi samozrejme napadá, ako ináč, citácie z Písma Svätého, kde mi Pán Ježiš v evanjeliu odkazuje, a síce, buď verný nad málom, raz ťa ustanovím nad mnohým.
Celkom iste ma to môže tešiť. Vidím na sebe, aký som šetrný. Vidím na sebe, že skutočne niektoré veci sa tak javia na prvý pohľad, že sa to vôbec za tú cenu neoplatí robiť, avšak... Správny a trpezlivý človek, čo si kadečím prešiel a preskákal, čo spoznal čo je to nemať nič, čo spoznal, koľko odvahy mu bolo treba na jednanie s cudzími ľuďmi, čo častokrát mnohí ani nemajú, si bude zaiste vážiť všetko, čo mu príde pod ruku.
Neposledná vec je tá, že človek nesmie stratiť akýsi životný zreteľ, nejakú métu, čo chce dosiahnuť. Je samozrejme veľmi ťažké zhodnocovať si nejaké priority, keď celkom logicky nemám sa o čo reálne oprieť, a mnohé veci sú bezvýchodiskové.
Jedná sa o to, že darmo niečo vieš robiť, keď ti nik nedá šancu, a dotyčný ťa nepotrebuje, lebo pre neho predstavuješ len zbytočný finančný náklad.
Táto nehoráznosť, ktorá je veľmi škodlivá, a svojimi škodlivými a nežiaducimi vedľajšími účinkami veľmi znižuje dôstojnosť každého človeka, ktorý chce niečo dosiahnuť, avšak nie vždy to ide, ako sa vraví po masle. Mnohí celkom nereálne vidia svoje možnosti, a trepú nezmysly, ako chcú v kariére postúpiť.
Pamätám sa, pozeral som na internete avíza, a našiel som tam inzerát typu, som čerstvá absolventka strednej školy, hľadám si prácu, chcem robiť v administratíve, viem písať na počitači, som ochotná, abla bla.
Vidíte, koľko naiviek a naivkov behá po svete.
Pamätám sa, len na ilustráciu poviem, že keď som chodil na základnú školu, vždy som sa obával ukázať môj výkres, ktorý som kreslil na výtvarnú výchovu. Robil som si z toho doslova dobrý deň. Proste ma nebavilo kresliť, ja som kresliť nevedel, mna veľmi zaujíma hudba...na to som, ale na maľovanie isto nie. Teda snažiť sa musím za každú cenu, ale nikdy nerobme to, čo nevieme, v čom sa necítime ako doma, ak to v danej chvíli nepotrebujeme.
Ľudia niektorí žijú až v príliš farebných kolórach, a presýtenie farbami nikdy neveštilo pekný obraz. Určite za toto všetko môže táto hnusná kríza, a čítal som akurát na internete veľmi čierne správy, ktorých sa veľmi obávam.
Kde sme sa to teda dostali. Nechápem tomu skutočne, a je to veľmi na zamyslenie. Veď keď si len predstavím. Tak teda sú ľudia, ktorí veľmi radi, ale tiež len hovoria, že všetko sa dá, len treba chcieť. Som zvedavý, ako napríklad teda nejaký muž, ktorý má ženu, deti, ma cez tridsať, poprípade viac rokov a podobne, len tak teda nechá doma rodinu, a on sa vyberie do zahrianičia kdesi do anglicka vykladať kamióny do tesca, a nechá ženu s malými deťmi napospas osudu kdesi na dedine, v meste, osamotení budú. Vtedy, keď najviac je potrebná chlapská ruka....
Zastávam sa vždy tých, ktorý sa nevedia zastať. A myslíte si, že je normálne, aby som sa učil na vysokej škole ťažké študijné predmety, a s diplomom ING skončil ako spomínaný vykladač kamionov z tesca, kde nepotrebujem ani základné vedomosti z jazyka, nehovoriach o technických zručnostiach, nakoľko veľmi časté sú práce, kde vám stačí logické rozmýšľanie, a nie vaše školské vedomosti, dupľom nie tie vysokoškolské.
Takže vyplýva mi z toho, držte sa Písma, bude sa vám ľahšie žiť. Zastávajte sa vdov, sirôt, takých, ktorí sa zastať seba nedokážu, a Pán vám to včas vynahradí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale rád by som videl každého v koži podnikateľa, keby mu mladý po škole skončený absolvent zahlásil, že chce mzdu (takú nasdštandartnú, ktorá by bola na úrovni tej zahraničnej z Nemecka napr. no určite by ho poslal do pekne povedané do prdele...
najskôr ukáž čo vieš a ja ti poviem čo ti dám....
a potom ja by som každému doprial to Nemecko, potom by sa zbadali, ako sa robí na prašule.
filip