Nebol som si vtedy na stopercent istý, či by som to mohol niekedy predsa len povedať, pretože to nie je len tak. Či teda to pravda je, alebo to nie je pravda. Či človek žije naplno, aj keď možno má veľa povinností, alebo takých, ktoré ho tešia, ale na druhej strane uniká mu možno život ako sa hovorí pomedzi prsty, a to nedokáže zastaviť. Ale možno niekedy je to aj lepšie.
Ťažko na jednej strane povedať, čo konkrétne pre človeka znamená, že žije naplno. Čo všetko musí prežiť, aby si na sebe samom uvedomil akúsi potrebnú zmenu, ktorá mu ukáže akúsi novú víziu do budúcnosti, niečo nové. Kedy človek sa potrebuje vymaniť z negatív, na ktoré chce zabudnúť. Kedy si povie, že ži! Ži aj napriek tomu, že to nemusí byť celkom pravda, ale aby si sa vo vnútri cítil šťastný, aby to napĺňalo teba, a to, čo si myslia ostatní, je predsa druhoradé.
Veľmi konkrétne by som uviedol napríklad situáciu, kedy nie raz, ešte keď som bol mladší, som napríklad rozmýšľal, kde sa pohnem, ak budem žiť o pár rokov. Kde konkrétne budem, čo všetko budem robiť, ako budem rozmýšľať, či sa vôbec dokážem odlepiť možno z nejakého zaužívaného miesta, alebo zostanem tam, kde som, možno v mojom pohodlí.
Je zlé, kedy niekto všetko meria len na zmenu prostredia. Zmena prostredia nie je akási dokonalá záruka, že zrazu mu bude lepšie, najmä vtedy, pokiaľ človek cíti psychické a nie fyzické vyčerpanie, čo samozrejme nie je jedno, anie je to to isté.
Človek niekde odíde, a už pridáva napríklad selfíčka zo svojho prostredia, do ktorého sa azda veľmi tešil. Prakticky každý to robí, aby možno ten druhý predsa videl, že konečne už sa mu darí, už konečne môže aj on o sebe predsa povedať, že žije naplno. Možno preto, lebo niekto ho extrémne podceňoval, a práve preto mu vravel, že ty to predsa nedáš, nemáš na to, nič nevieš, no hlavné že človeku sa to podarilo. A teda mnohí ľudia akosi zo vzdoru pomaly ale isto začínajú žiť naplno. Začínajú aj žiť, nielen prežívať, a možno si uvedomujú, že aj to najmenšie, čo robia, predsa má nejaký zmysel, pretože ich to dvíha smerom dole, a nie že ich to utláča smerom dole.
Človek mnohokrát sa ide roztrhať, nevie čo ešte by spravil, myslí si, že si to niekto všimne, a čo i len morálne ocení. Ako človeku dobre padne, keď ho niekto aj pochváli.
Ale nechcem prirodzene niečo len tak dramatizovať, skúsim sa teda zase zamyslieť, čo všetko človek má vykonať, aby žil naplno. Neexistuje na to nejaká konkrétna príručka. Čo všetko to pre neho môže znamenať, ako to má vyzerať, či je niečo konkrétne podľa jeho predstáv, alebo človek viac menej je sklamaný výsledkom svojho konania, a viac menej by v tom čase bol azda najradšej, nielen keby sa to všetko ukončilo, ale možno ľutuje vôbec, že sa do niečoho pustil. Mnoho zbrklých pocitov človek zo seba vydá, do čoho sa pustiť nemusel.
Záverom teda ešte niečo napíšem. Práveže po nejakom veľkom výkone nie raz človeka zaplaví nečakaný pocit prázdna, a ani sám nevie, ak je to možné, že teda namiesto toho, aby sa tešil, neteší ho to, pričom v príprave nič tomu nejako nenasvedčovalo. Niečo som proste konkrétne odovzdal, a už to nepotrebujem. Už aj žijem naplno, ale stále mám pocit, že mi niečo chýba. prirovnal by som to s tankovaním do auta. Darmo si načepráš plnú nádrž, ktorá celkom logicky sa ti po ceste míňa, ako jazdíš. To je prirodzené. Človek má prijať aj nejaký odliv od seba, aj nejaké ubúdanie, práve preto, ako to biblia hovorí, že mňa musí ubúdať, aby si ty mohol vo mne rásť, to je odkaz na Pána.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár