Obyčajne človek keď napríklad športuje, zameriava sa len na fyzickú kondíciu. Aj ja napríklad momentálne holdujem pomerne veľa športu a mám veľmi veľa fyzickej aktivity, ale nesnažím sa nič prehánať. Snažím sa odviesť si aj svoju prácu tak, aby som teda bol spokojný, čo som. Kedy proste vidím, že to, čo robím, ako ja z toho profitovať nebudem, ale mám dobrý pocit, že mi to v niečom predsa len dokáže akosi prinavrátiť ľudskú dôstojnosť, ktorú človek veľmi ľahko môže stratiť.
Raz darmo, človek niekedy veľmi veľa na niečom pracuje, aby sa niekde dostal na nejakú úroveň. Obyčajne je to preto, aby sa niekomu zapáčil, len toto je dosť obmedzené mentálne zmýšľanie, pretože kvalitu môjho života nemôžem porovnávať s kvalitou života môjho nejakého suseda, s ktorým som bol spolužiak trebárs od základnej, poznáme sa veľmi dobre, ale dobre vieme, že predsa aj keď s niekým sa poznáte veľmi dobre, rozumiete si, a tak, predsa len v niečom ste výnimoční a odlišní, čo človeka naozaj robí jedinečným.
Napríklad už len preto, že človek sa odlišuje z davu, že človek za istých okolností sa cíti byť slobodný, že nebudem všetko robiť to, čo mi niekto povie, a pokúsim sa teda v niečom byť naozaj aj originálny, a nemusím všetko len napodobňovať, len improvizovať, len neustále niečo od niekoho akosi odkukávať.
Áno, aj týmto spôsobom predsa len človek sa učí, a najsprávnejšie je práve v tom, že človek pri takomto správaní dokáže rozpoznať svoje vlastné schopnosti, ktoré ma od toho druhého odlišujú, bez toho, aby sa narušil ten vzájomný dobrý vzťah, ktorý máme ku sebe. Aj to je dôležité vedieť, v čom konkrétne som odlišný, čo všetko mi prináša moja inakosť, moja odlišnosť, aby som bol na to hrdý, a aby som nebol odkázaný len na mienku toho iného človeka, ktorý možno v samej podstate môže byť celkom fajn, môže byť zaujímavý, môže človeku dodať inšpiráciu, to celkom nepochybujem, pretože aj mne sa to stáva, ale predsa on má iný životný príbeh, a to niekedy človek nedokáže plne akceptovať, či už teda z jednej, alebo druhej stránky.
A tak sa človek niekdy stane vyslovene na niekom závislý, necíti sa byť nie že slobodný, tak by som to nenazval, ale necíti sa byť samostatný, že on nepochopil, že sú veci, do ktorých je dobré niekedy aj nezasahovať, pretože ten druhý si to vyslovene jednak nežiada, a nechce, aby bol pri jeho životnej ceste od niekoho pozorovaný.
Takto predsa nie vždy sa dá žiť naplno, pokiaľ paralelne stále sa bude jeden druhému motať popod nohy. Sú samozrejme chvíle, kedy človeku naozaj dobre padne niečo s niekým zdieľať, veď predsa všetci sme ľudia, ale pokiaľ človek si nenavykne na tú osobnú samotu, veľmi rýchlo zistí, že sám v sebe zlyháva, keď teda druhý nebude mať čas, zistí, že sám v podstate je veľmi neschopný.
Záverom poviem toľko, že je super vytvoriť spoločenstvo, to bez debaty, ale tak, aby človek dokázal so svojimi potrebami žiť naozaj naplno, a nielen bezducho improvizovať len preto, lebo sa to niekomu páči. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár