Som si vedomý, že nie každému je pochopiteľne príjemné chodiť na cintorín, či už máte dôvod tam chodiť, teda modliť sa k nejakému svojmu príbuznému, alebo idete tam len tak. Niekto tam chodí kôli atmosfére začiatkom novembra, možno preto, lebo sa to patrí, niekto má rád tú atmosféru. niekto tam nerád chodí, a ani tam možno ani nepôjde, lebo mu to je možno veľmi nepríjemné.
V živote ale musíme spraviť aj to, čo nie je príjemné, a ako vravím, čím skôr si človek zvykne na niečo takéto, tým lepšie. Ako to teda súvisí s tematikou.
Mnohí nechápu, že na to, aby som žil naplno, musím niečo pre to aj obetovať. To znamená, že najprv človek musí niečo stratiť, aby opätovne niečo nové, niečo lepšie získal. Dá sa povedať, že stratou niečoho, som si vykompenzoval nejakú za to náhradu. Mnohí ľudia po nejakom vážnom okamihu v živote sa vrhnú do nových a nových projektov. Tak to nazvem. Riešia teda niečo nové, pretože chcú niečo nové zažiť. Ale oni v podstate niečo nové ani nechcú zažiť, oni len chcú zabudnúť na to staré, ktoré im teda pripomína ich minulosť, či teda to bolo v tom pozitívnom slova zmysle, alebo negatívnom. Či teda sa dá na niečo spomínať s úsmevom, alebo len s trpkosťou.
Akurát som sa začítal do jednej veľmi peknej vety, múdrosti, ktorú povedal americký herec Jim Carrey, ktorého poznáme hlavne z tých zábavných filmov, kde smiechu nebolo konca kraja. Sú to nádherné zážitky z koncov deväťdesiatych rokov, prelom nultých. Vtedy proste tie filmy mali svoju pointu. To, o čom sme sa rozprávali aj v škole. čo teda povedal. Citujem.
Dúfam, že raz každý zbohatne a kúpi si všetko o čom sníva, aby zistil, že to nie je odpoveď.
Môžeme teda povedať, že to, čo obsahuje tento výrok, ktorý ale bol vyslovený s dávkou štipky ironie, možno trpkosti, veď predsa sám on dobre vie, čo to pre neho osobne znamená, že človek žije naplno?
áno, mnohí chcú len zbohatnúť, ale pritom nikdy si to, čo teda budú mať ani neužijú. Minule som o tomto uvažoval, a možno sa to týka mnohých z nás. Pretože mnohí len robia, ale nevedia si užiť ten voľný čas. Človek sa prirodzene bojí, aby nezostal bez práce. Ja som v tomto ak mám povedať pravdu isto nebol výnimka. Denne som rozmýšľal, ktorým smerom sa mám pohnúť. Ako mám zareagovať, kedy mi niečo zas nevyjde, a budem sa možno dlhší čas z toho spamätávať. Tak ako to spomína jedna pieseň, máme veľa kamarátov, no niektorí sú len naoko, ale keď treba, sám neviem, sami nevieme, komu sa mám ozvať. Pozeráme len do zoznamu mien, aj tomu by som sa chcel ozvať, ale radšej nechám tak. Mne sa to tiež stáva. aj tomu by som zavolal, ale náhodou, aby som ho neotravoval.
A spolužiakovi by som chcel zavolať, ale ten má akosi vypnutý telefón, pričom minule nič výnimočné. Hovorím mu, Mišo veď si zapni mobil, zavolám ti. Ale niektorí ľudia sú veľmi čudní. Nevadí. Mám dosť roboty, celkovo sa pohybujem v spoločnosti, čo ma celkom teší. Ale mnohí ľudia sú takí, že náhly zisk človeku dokonalo dokáže zastrieť ten pomyslený duchovný zrak, že proste zabudne, z akých pomerov vyšiel.
Na záver by som povedal toľko, že mnohí chcú žiť naplno, ale nemajú na to, čo celkom isto môže človeka privádzať do zúfalstva, že niečo má na dosah, ale nemá na to. aj by niečo chcel, ale sa mu to nedarí. Chcel by žiť naplno, ale nemá na to prostriedky, a ten, kto môže žiť naplno, si to možn vedome odopiera, pretože pochopil,že zmysel života nie je len užívať si, ale jestvuje ešte niečo inšie, na čo ale mnohí ešte nedozreli. Zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
blackfog
17. 8.augusta 2020 21:39
Obával som sa toho že to príde.
3
Ako hovorí jedno staromaďarské príslovie: "proti gulášu žiaden destilát"
Napíš svoj komentár