Chcel by som teda mojím štvrtým príspevkom sa teda opätovne takto v sobotu popoludní teda zamyslieť, či teda sa dá mladosť užiť. Ak mám povedať pravdu, celkom isto som si myslel, že dnes je piatok. Neviem prečo, stále mi to totiž pripadá ako pracovný deň, nakoľko v poslednom období som bol mimoriadne vyťažený, mierne pod tlakom a stresom, ale neberiem to nejako vážne. v podstate som celkom vďačný za mnoho podnetov, za mnoho skúseností, ktoré celkom isto dúfam, že ešte sa mi nejako zídu. Myslím v duchu toho hesla, že predsa človek nikdy nevie, čo všetko ešte využije, aké znalosti sa mu zídu do budúcnosti, a podobne.
Mnohí si myslia, že a síce niektoré blogy začínam týmto známym slovným zvratom, ale je to tak, že v mladosti človek si predsa má všetko možné dovolené užiť všetko vyskúšať. Na nič sa netreba obmedzovať, a užívať si život plnými dúškami.
Mnohí ľudia chcú byť v popredí, ale nemajú na to. Ako to teda myslím. Jedná sa predsa o to, že teda v niečom môžu byť nadaní, môžu vynaložiť síce veľmi veľa úsilia, to nechcem týmto spôsobom poprieť, ale tlačia sa tam, kde ich nikto nepotrebuje. Chcú byť napríklad centrom pozornosti, ale nemajú na to možno charizmu. Aj keď je celkom prirodzená otázka, či teda nejaká charizma vôbec existuje alebo je to nejaký spoločenský blud, čaru ktorého podľahli už viacerí, a takto vedia akosi selektovať ľudí, ktorí im viac, alebo menej vyhovuje.
Nemajú proste na to ani morálne, ani ľudsky, možno ani osobnostne, nemajú teda nejaké preddispozície, hoci to ťažko takto odhadnúť, pokiaľ niekoho dobre nepoznáme, osobne by som si to takto priamo možno netrúfol povedať, ale poviem, že mnohí sa hrajú na niečo, čím nie sú.
Vyjadrujú sa celkom arogantne, možno si myslia, že predsa k tej pojašenej mladosti to patrí. Nevedia, a nerozumejú celkom isto, čo znamená v živote akási opatrnosť, a s tým spojená zodpovednosť, ktorá mi vraví, že radšej mám dvakrát merať a raz strihať, a predsa v živote sa stáva vinou akejsi neopatrnosti, nedočkavosti, že človek viac krát chce strihať, ale nechce merať, a predsa by to malo byť opačne.
Toto sa v mladosti stáva. Človek odvrhne z ničoho nič nejakých priateľov, bez ktorých by si azda spoločnosť donedávna nevedeli predstaviť. Mylne si myslia, že teda sa dostali už na nejakú úroveň, ktorá ich posunula vpred, možno nadobudli nejaké presvedčenie, ktoré je pre nich iné, ako je presvedčenie také, ktoré zastávali možno spoločne s niektorými ľuďmi, kedy tvorili jednotu. Takto sa z jednoty stali individualistami, kde hľadajú niečo nové, niečo lepšie, veď predsa, ako spomínam v nadpise, mladosť si predsa mám užiť. Ja to píšem nie v takom podtóne, ako sa to myslí naozaj.
Záverom poviem toľko, že človek možno čím viac zažije niečoho, čoho možno nechcel zažiť, tým viac si to vyčíta, že niečo som zažil, a mohol som predsa len bez toho byť. Aj keď je pravda, že je lepšie niečo raz vidieť, ako stokrát počuť, človek môže aj to raz videné veľmi ľutovať, a nemusí sa to myslieť doslovne, ako sa to myslí. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár