A tak mnohí sa vrhnú možno do menej premyslených, alebo lepšie povedané nepremyslených aktivít, s cieľom dať možno okoliu pocítiť, že proste ja sa momentálne teraz hlásim o slovo, chcem teda niečo dokázať, chcem niečo vedieť, chcem sa niečomu priučiť. No nie tak, ako to má na myslí napríklad pedagogika v škole, kde sa človek samozrejme učí podstatným veciam, to nepopieram, ale takým, čo sa človeku zíde aj v praxi.
A veľa ľuďom sa naozaj v praktickom ponímaní viac naučia, keď niečo vidia, ako keď o niečom, ako sa hovorí, stokrát len počujú, a nič z toho. Niečo proste ako zemepis. Darmo sa učím, ako je to v tých Tatrách, kedy ako čoby som bol za poriadneho slováka, keby som tatry proste neprešiel. Nehovorím, že teraz musím prejsť všetky štíty. To ma zas až tak nebaví, žeby som bol nejaký veľký vyznávač takejto prevažne náročnejšej časti turistiky.
Turistiku ako takú mám rád, a na okraj len pripomeniem, nevynechal som tento týždeň moju klasiku. Dnes som sa bol aj previesť na bicykli, a bolo mi celkom fajn, bol som v dobrej spoločnosti, čomu sa naozaj teším, a som rád.
Ako teda spomínam v nadpise, chcel by som si zafilozofovať, či sa teda dá mladosť užiť. Ako som spomenul v mojich predchádzajúcich riadkoch, človek v istej fáze života chce veľa vecí prakticky naraz.
Chce docieliť mnoho aktivít, ktoré teda má, chce sa venovať možno naraz mnohým záľubám. Sčasti je to možno preto, lebo sa dostáva azda do stredného veku, a ide o to, že človek proste musí niečo robiť, aby predsa v živote niečo podstatné nezanedbal. Dobre vieme, že čas ide naozaj veľmi dopredu, a proste nič nevieme vrátiť nazad. Áno, môžeme si napríklad po rokoch trebárs zopakovať stretávku po niekoľkých rokoch zo strednej školy. Môžeme to zopakovať viackrát, a človek pri tom naozaj dokáže zažiť fantastické pocity, na ktoré naozaj nezabudne.
Pri tomto všetkom, napríklad minule som si četoval so spolužiakom, som proste zistil, že nie všetko, čo človek akosi zanedbá, je na škodu.
Táto doba naozaj diktuje tempo, a neznamená to, že všetko musíš vyskúšať. Vôbec to nie je pravda.
Je dobré, kedy človek využije proste všetok svoj potenciál čo má v sebe. Nie jedna pieseň proste spomína niečo v tom zmysle, že mladosť si treba užiť, je dobré vidieť každý kút sveta, je dobré spoznať môj kraj, ale neobmedzovať sa len na poznanie toho, čo poznám, poprípade rozšíriť si môj obzor ešte o trochu viac, ale naozaj zájsť aj za hranice toho môjho poznania, kde čo všetko konkrétne chcem napríklad docieliť. To neznamená len geograficky si rozplánovať niečo, a nasilu niekde ísť.
Záverom by som povedal toľko, že mnohí si chcú mladosť užiť, možno s cieľom spomínať na to neskoršie, ale možno len preto, aby mali v sebe akési zadosťučinenie, že teda za svojimi rovesníkmi v ničom nechcú zaostať, možno sa hanbia, pokiaľ niekomu sa nedostanú na roveň. Je takéto zmýšľanie správne? Môžeme si zodpovedať sami za seba.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár