Dá sa odpustiť, ale nezabudnúť?

No. Napriek tomu, že dnes som veľa extra nič také nerobil, pokúsim sa rozobrať túto dosť citlivú tematiku, ktorá nie je jednoduchá pre nikoho z nás. Dobre vieme všetci teoreticky, čo približne toto znamená. Ja to poznám už od základnej školy. Je veľká škoda, že tento logický nezmysel sa snažia vtĺkať do hlavy aj učitelia deťom, pričom vôbec tomuto nerozumejú.

Istotne sa v živote stávajú príjemné, ale aj nepríjemné, a niečo medzi tým menej príjemné situácie. Pri tých príjemných človek je šťastný, je pozitívne naladený, praje dobro všetkým, rozsieva dobrú náladu, a niektorí akokeby prirodzene sa správajú podľa toho vzácneho vzorca, že čím viacel lásky rozdáš, tým viacej ti ostane. Matematika takýto vzorec lásky a dobrého srdca nepozná, a tým lepšie pre nás. V živote teda nevieme všetko vysvetliť exaktnými a inými humanitnými vedami, a práve to robí na tomto živote to dobro. Keby sme si všetko vedeli vysvetliť, možno by sme zmalomyseľneli. Boli by sme pyšní sami na seba. Boli by sme veľmi sebeckí, urážliví, všetkému by sme rozumeli, a teda tam najmenšieho nedorozumenia predsa niet. Tam niet o tom pochybností, žeby sme sa pomýlili. Veď predsa všetko okolo nás je tak geniálne, dokonalé. čo by som ale podotkol by to vyzeralo asi tak, žeje to veľmi zložité, a nie jednoduché. Mnoho vecí by sme nechápali ešte väčšou intenzitou, ako ich možno nechápeme, a nepochopíme nikdy.

Pridal som teda jeden koment, za názorom ktorého si stojím. Potom si neodpustila, lebo skutočné opustenie tvojej vnútornej slobody sa začne práve tak, kedy sa s tým vyrovnáš. Nejde o to, či zabudneš. Na to nezabudneš nikdy, lebo to nie je možné zabudnúť. Myslím si, že liečba elektrošokom v extrémnom psychickom probléme pomôže, kedy ťa medicínsky dokážu tak vypnúť, že nebudeš pociťovať negatívne pocity vôbec na danú situáciu, a nebudeš navyše si ju ani pamätať, že niečo také existovalo. A pokiaľ nedokážeš sa s tým vyrovnať, si nevyrovnaný a emočne nezrelý človek. Lebo si len sám sebe robíš zle, zatiaľ čo tomu druhému je to jedno. Veriaci človek to znáša oveľa lepšie. 

No. Nie jeden človek si kladie túto otázku, keď sa to netýka jeho samotného. Nie jeden túto otázku a predovšetkým vnútornú morálnu dilemu rieši, kedy sa to týka jeho.

Netvrdím, že všetko ide hneď. Isto nie.

Mnohokrát robíme chybu práve v tom, že človek nerieši veci s chladnou hlavou. Všetko sa isto dá vysvetliť, len na všetko treba čas. Človek v návale emócii, zlosti, možno toho všetkého zlého negatívneho vypudeného zo seba naozaj je schopný povedať už aj také hlúposti, ktoré nesúvisia s bolesťou, ktorú človek prežíva. To všetko chce diabol, ktorý rozosieva nenávisť. To je reálna osoba, ktorá naozaj ničí vzťahy v človeku. 

je mnoho ľudí, ktorí nedokážu vyjadriť akýmkoľvek spôsobom lásku. Sú zahanbení, sú citovo tupí, sú chladní, majú bariéry, sú emocionálne nevychovaný, a možno nikdy nepocítili lásku. To však stále nie je výhovorka na to, aby sme tú lásku nedokázali preukázať. Preukázať aj teda v odpustení. Dokázal som to aj ja, kedy to všetko negatívne zo mňa opadlo. 

Je na to aj logický argument  a to ten, že šťastnejší, pokiaľ neodpustím a budem sa zlostiť a hnevať naďalej pravdepodobne nebudem. Neprinesie mi to radosť, ani osoh. Neprinesie mi to úžitok, ani uzmierenie. Neprinesie mi to pokoj, nešírim pohodu, a všetko to dobré, ktoré si pod týmto pojmom dokážeme vôbec predstaviť. V človeku burcujú emócie, je podráždený, máločo mu vychádza v živote, a väčšinou sa mu nedarí. Je márnivý, veľmi ctižiadostivý, ale nie preto, lebo si váži seba samého tak, že si je vedomý svojich kvalít, ale to všetko maskuje pod akousi zámienkou vynucovania si pozornosti. Kedy vie, že v podstate všetko vsadil na jednu kartu, a buď to teraz vyjde, alebo nevyjde, proste ide hrať vabank, o všetko.

Záverom poviem toľko. Nechcem nikoho poučovať, recept na toto neexistuje. Čo však viem je to, že človek, ktorý odpustí, aj keď ho to bolí veľmi, sa s tým vyrovná stokrát ľahšie koniec koncom ako človek, ktorý v sebe živí nenávisť. Taký človek pravý vnútorný pokoj nezažije nikdy. Ako to zhrniem záverom. Dá sa odpustiť jedine vtedy, kedy všetko aj zabudnete, a nebudete si na nič spomínať. Pokiaľ tam niečo ešte zostalo, je dosť možné, že ste isto neodpustili a stále máte medzi sebou nastavané bariéry rozdelenia, ktoré človeka len trápia, a nedovolia mu viesť plnohodnotný život, v ktorom zažije pocit radosti a spokojnosti. 

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu