Keď strácate tých, ktorých si najviac pripustíte k srdcu. dovoľte mi napísať k tomu svoje myšlienky, a prezentovať môj postoj. Ja si momentálne k sebe pripustím akurát tak hrnček s kávou, ktorú som si teraz pripravil, ako nejaké medzipristátie, kým napíšem nejaký blog.
Jadrom celého problému je, že zveličujeme také veci, ktoré vôbec nie sú nejako podstatné, a nevnímame to, čo podstatné je.
Napríklad, trošku keď odbočím, mnohí pubertiaci plačú nad takými nezmyselnosťami, že to a to dievča o nich nestojí, že nereaguje dostatočne tak, ako by možno malo samozrejme podľa chlapčenských predstáv.
Život je samozrejme v tomto období aj o tomto, ale chcem povedať, že to nie je to najpodstatnejšie. Čo je napríklad veľmi smutné, tak takéto veci, že kedy sa ide v piatok a kde na nejakú diskotéku, samozrejme v sobotu večer je repete, to, že koľko peňazí si zoberiem, to samozrejme trápi mnohých, ale mne sa toto nepáči.
Človek má byť pracovitý a usilovný tvor, ktorý si síce musí aj nejakým spôsobom primeraným veku nejako aj užiť, nehovorím, že musíme byť ako nejaké zvery, zamknutí v klietke, keď prídem zo školy, už aj sa začať učiť, keď prídem z práce, už aj musím sa venovať domácim prácam, alebo mám samozrejme, no ja osobne, mám večer ešte mnohé povinnosti, ktoré či chcem, či nechcem musím zvládnuť, pretože mňa to živí, a som veľmi rád, že mám toľko príležitostí.
Chcem sa teda dopracovať k jadru príbehu. Strácame tých, ktorých si najviac pripustíme k srdcu. Aj mne sa to stalo, a často na to myslím, no teraz už nie s takou veľkou turbulenciou, ako to bolo trebárs minulý rok.
Našťastie, už je mnoho takýchto udalostí za mnou, ale nebolo to samozrejme.
Musím povedať, že moja práca ma natoľko pohltila, že jediné, na čo mi ostáva našťastie čas, je to, že musím si oddýchnuť, aby na druhý deň som zas niečo vládal, a bol skutočne užitočný.
Derte sa aj vy! Nechcite byť pohodlným, a nesľubujte si od života, že budete hneď, okamžite, bez nejakého veľkého seba pričinenia veľmi úspešnými manažérmi, ktorí budú mať pod sebou desiatky ľudí, ktorí s vervou sa pustia aj do toho najzložitejšieho rébusu, a hravo všetko vyriešia ta vás, presne takým spôsobom, ako keby ste to riešili vy.
Toľko asi som chcel povedať v túto prvú adventnú nedeľu. Nech sa vám všetkým darí, a nech vidno na nás, že nás ženie Kristova Láska. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár