Odkladanie dôležitých vecí na ...potom... na pozdejšie, respektíve zabudnutie, a nevenovanie ich dostatočnej pozornosti, môže teda mať celkom opačný efekt. Dostaví sa samozrejme neskoršie, ale bude to mať horšie následky. To je presne to, ako keď človek napríklad zvládne istú nepríjemnosť, ktorej napríklad aktuálne čelí, bez ohľadu nato, či je to oprávnene, alebo sa tu deje nespravodlivosť. Ja obyčajne, ak mám pravdu povedať, dosť dlho čelím okolnostiam, kde sa neviem dosť dobre rozhodnúť, pretože sú to dve rovnocenné udalosti, a neviem presne čomu mám dať prednosť.
Sú okolnosti v živote, kedy človek musí nejakým spôsobom duchovne vydať nejaké svedectvo o čomsi, a bude to mať aj ten následok, že musí vydať počet zo svojho šafárenie, použil som presne pojmy, ktoré priamo takto definuje pri svojich biblických príbehoch Písmo Sväté.
A predsa sa teda nájdu ľudia, ktorí sa budú za čosi modliť, a takí ľudia, ktorí sa za to modliť nebudú. Mnohým sú tieto duchovné aktivity na míle vzdialené, to by ešte mi nevadilo, ale omnoho je pre mňa nepochopiteľné, že, a teda dávam toto do súvisu, že málokto v nejakých nezdaroch sa proste nesnaží ani len minimálne hľadieť na udalosti tak, že si to vieme dať do nejakého súvisu, je úplne hluchý, slepý, a častokrát ak vybočí zo svojho stereotypu, nedokáže teda vnímať udalosti tak, že niečo zlé sa môže na dobré obrátiť, a vidieť v tom čo i len minimálny význam, proste nevenuje tomu pozornosť.
Častokrát človek práveže precitne len pri veľmi vážnych chvíľach, kedy napríklad nedokáže, ak mám byť konkrétny, zvrátiť nejakú nepriaznivú situáciu vo svoj prospech, a teda čosi sa mu závratnou rýchlosťou vymyká spod rúk a spod svojej kontroly. A už je teda neskoro. Myslia si vtedy celkom naivne, že všetko dokážu samozrejme samostatne, že nikoho do toho nič, ale veľmi a hlboko sa ľudsky mýlia.
Raz predsa všetko vynde najavo. Tu platí aj to známe porekadlo, že to, čo človek zasial. bude aj žať. Práve pre tieto všetky horeuvedené menované skutočnosti musím predsa uznať, že jedine On dokáže všetko. Raz to pochopíme všetci, za čo sa intenzívne budem chcieť modliť.
A tak viackrát samozrejme sa môže stať, že teda Boh nám do cesty bude posielať ľudí, ktorí nám budú chcieť akýmkoľvek spôsobom pomôcť, ale my, napriek týmito jasnými znameniami, alebo teda varovaniami, a to samozrejme v tom najlepšom svetle alebo úmysle, budeme slepí, budeme hluchí, nebudeme teda dbať na to zvýšenú potrebnú pozornosť. Budeme sa vystavovať, ako dokážeme predsa všetko sami, hoci samozrejme všetko je opak.
Viackrát napríklad som sa zamyslel, ako to je možné, že teda, ak mám byť úprimný, že ako je možné, že Pán Boh pomáha ľuďom, ktorí ho o to nežiadajú, nesnažia sa vnímať krásy života, a neustále znepríjemňujú skutočne už len svojou prítomnosťou život druhých ľudí, ktorým sú proste z nejakých dôvodov naozaj nepríjemní. Vôbec tu nemám na mysli klasický kontrast veriacich a neveriacich ľudí, pretože všetci sme ľudia.
Pripadá mi to presne, ako sa mi to stávalo napríklad na škole. Neexistuje teda žiak, alebo študent, ktorý nemal s touto situáciu podobnú skúsenosť. Stalo sa teda, že človek prišiel do školy nepripravený a nenaučený, a nemal teda ani šajnu o tej konkrétnej učebnej látke, ktorú sa mal na ten a ten konkrétny deň naučiť a teda náležite pripraviť. Spomeňme si na to, ak už nechodíme do školy, či sa to nestalo. A naivne si myslel... ale veď ja to dám, učivo má len nejakých 5 krátkych viet, je to v pohode, nič sa nedeje, ja viem pred hodinou všetko. A samozrejme, keď príde na lámanie chleba, myslím si, že v tomto zohráva významnú rolu aj psychika človeka.... fenomén, o ktorom sa nikto nič nechce dozvedieť v škole, a je to len na ich škodu, ale o tom potom. Potom vyučujúci vyvolá dotyčného žiaka k tabuli, ktorý samozrejme nič nevie, je nepripravený, je maximálne nesústredený na kladené otázky, nemá teda o nich vedomosti, nemá šajnu, o čom sa ho vyučujúca pýta.
Častokrát, ako som si to všimol, niektoré učivá tak fantasticky na seba nadväzovali, že keď človek dával napríklad pozor na predchádzajúcich hodinách, celkom ľahko pochopil učivá, ktoré za ním nasledovali. Myslím si, že taká matematika, fyzika je toho skvelým príkladom, ak sa mám za seba vyjadriť, fyziku a chémiu som mal omnoho radšej ako matematiku.
Na záver by som chcel napísať tieto krátke myšlienky, a síce, zanedlho to budú moje príjemné spomienky.
V týchto dňoch som sa rozlúčil s obľúbeným duchovným, a ktorým som sa zoznámil, a skutočne čerpal duchovnú silu. Tí, ktorí tomu rozumejú, vedia o čom hovorím, tí, ktorí možno nie... skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán. Ďalej, u ktorého som sa celkom rád spovedával, a veľmi rád som sa zúčastňoval svätých omší, naozaj som si ho veľmi obľúbil, a touto cestou mu prajem hojnosť milosti Ducha Svätého, aby naozaj ohlasoval Jeho Evanjelium na všetkých končinách, a všetkým ľuďom, ku ktorým je pastoračne poslaný.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
super si to opísal, ešte zopár blogov na túto tému tu bude, a zanedlho pridám čosi nové, už sa na tom pracuje tento rok by som chcel trhnúť čo najviac článkov ak sa podarí. maj sa
3
Boh ti žehnaj za tvoju prácu a neúnavnú snahu prijať k viere a náprave svojich životy čo najviac birdzákov....
4
dakujem ti a podobne ja Tebe brat vyprosujem veľa zdravia štastia a božieho požehnania a prosim ťa o modlitby
Napíš svoj komentár
som staval z bielych tehiel múr, tehlu na tehlu..
každým jedným vyrieknutím, bol múr väčší a väčší, týčil sa až k jasno modrej oblohe....
jasne som pocítil, že modlitby skutočne putujú do neba a veľakrát si v živote spomeniem, že Pán ma vyslyšal o čo som ho prosil...
modlitba má skutočne zázračnú moc....