Dozvedel som sa, že nadbytok informácii zabíja, a týka sa to aj tých duchovných, a že každý extrém je škodlivý. Je to veľmi široká téma, dúfam, že sa mi ju podarí zosúladiť, a napísať pár myšlienok k tejto celkom dobrej téme.
Áno, každý extrém je škodlivý, ale všetko treba brať s mierou. To všetko, lebo mnohí nepochopili, že do všetkého sa rozumieť nedá. Nedá sa byť inžinier neviem čoho, ani doktor ani právnik, ani nič....
V Písme Svätom, spomeniem ho právom preto, lebo píšem recenziu na blog s duchovnou témou, ma písmo jasne vyzýva. Citujem. "bdejte, a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej nebudete mať potuchy." MK, 13,33, môžete si to pozrieť v týchto napísaných súradniciach.
Zdá sa mi, že bloger možno celkom nechce ísť do hĺbky toho čo povedal. Vieme, dobre, že mnohí ľudia prahnú po vedomostiach, a chcú všetko prví. Pamätám sa, ako napríklad uvádzali ako novinku 7 I phone, tak údajne ľudia od noci stáli pred obchodom, aby si ho mohli kúpiť ako nový. Je to paradox.... za jeden deň sa nemôže vypredať, to nie sú rožky, ale tovar, ktorý bude stále dostupný na predajni. Čo chcem teraz týmto povedať.
Ide o správne zosúladenie toku informácii a pravidelného striedania duchovného a telesného cvičenia. Keď človek bude iba doma sedieť, a môže sa venovať duchovnej tematike, alebo sa napríklad horlivo oddať vede, oddať študovaniu nejakých odborov, ktoré mu síce pomôžu k nejakému osobnému rastu, ale zanedbá nejakú nemenej významnú zložku vo svojom živote, vždy sa ten účinok viac menej dostaví, nikdy to proste nebude bez nejakých následkov.
Ľudia, my, dychtivo sledujeme všetko, a snažíme sa o nejaké senzácie. Tie neexistujú. Človek predsa nevie donekonečna absorbovať nové informácie, a neustále sa v čomsi vzdelávať. To sa nedá. Každý má svoju takú vnútornú kapacitu, po presiahnutí ktorej to proste nie je možné.
Sú ľudia, ktorí vzbĺknu ako fakľa, napríklad za novým poznaním, alebo aj za napríklad duchovným povolaním, a teda dychtivo sledujú každý moment, ktorý by mohli spracovať. Lenže čo sa stane! Po nejakom čase príde isté vyprázdnenie, istá dávka vyhorenosti, keď stratíme zápal. Často sa to deje. Potom nebudeme chcieť samozrejme pokračovať v tom, do čoho sme sa tak horlivo pustili, a neskôr to bude nám na škodu a ťarchu a to len preto, lebo sme spravili celkom neuvážené a nepremyslené ťahy, následky ktorých samozrejme zbadáme oveľa neskôr, a nebude to nič pre nás príjemné, a možno ťažko sa s nimi budeme vedieť vysporiadať.
Bude nás to postupne mrzieť, a možno budeme samých seba, alebo svoje okolie a podobne v niečom obviňovať, pretože človek možno nedokáže ustáť ten psychický tlak, ktorý v sebe cíti, a je mu nepríjemne. Je rozdiel sa s niečím vysporiadať, zabudnúť, potlačiť, a je rozdieť sa s tým vyrovnať, že aj pri pohľade na tú skutočnosť, nebudeme v sebe napríklad pociťovať isté nepríjemné emočné zážitky.
Tu nastáva ten duchovný rast. Proste vtedy, keď dokážeme aj o niektorých nepríjemnostiach, pomaly sa otvárať, práve vtedy budeme rásť. Lenže, samozrejme, ako to už pravda býva, mnohí ukončia nedokončené, začnú zas čosi nové, myslia si že starý problém pominie, ale on sa vyskytne znova.
Pretože človek nemyslí na dôsledky. Toto je ten duchovný rast. Neznamená v tom, že ho majú dodržiavať kresťania, ale v tom, že je určený pre každého človeka, ktorý pochopí, že tento svet ma proste presahuje, a na pochopenie situácii, ktorým neprikladám nijaký, alebo len minimálny význam mi nestačia moje ľudské sily, pretože tie častokrát sklamú, keď nemáme dostatok vnútornej sily na napríklad pokračovanie začatej práce a podobne.
Na záver by som toto všetko zhrnul do týchto myšlienok. Všetkého treba s mierou. To je základ prevencie seba samého, akejsi psychohygiene, a akejsi zdravej miere sebareflexie, ktorá žiaľ u mnohých chýba, a preto predstavuje hrozbu. Môžeme sa pýtať, ako sa to napríklad prejavuje? Predsa tým, že človek sa bojí ukázať napríklad svoju slabú stránku, pretože tento svet na to nie je naučený. To všetko je pre svet hanba, ale Ježiš predsa hovorí čosi inšie, pretože On nie je z tohto sveta, presne tak, ako to opisuje Písmo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár