Dobre bojujte s diablom

Konečne mám opäť voľno, až kým sa pomaly nepoberiem spať, pretože dneska opäť som mal neskutočne nabitý program, dúfam, že mi Pán Boh dobre pomôže, aby som vydržal teda aspoň do tej soboty, kedy ráno nemusím tak skoro a extrémne vstávať, pretože tento týždeň som si naordinoval skutočne roboty vyše hlavy.

Všetko samozrejme má svoj význam. Prečo som dal takýto nadpis. Ako som samozrejme včera spomínal, a tak dnes sa rád k tomu vraciam.

Včera som bol u pána pátra na svätej spovedi, a mám veľmi dobrý pocit z toho, a tiež sa tu teraz tak pateticko nadnesene, tak duchovne chcem trošku rozplývať, ako mi je veľmi dobre na duši.

Som samozrejme pevne presvedčený, že všetci potrebujeme odpustenie, a nik z nás nie je nejaká ľalia. Nepomôžu nám ani nejaké výhovorky, pretože všetko musí vychádzať z nášho vnútra, a keď nie sme zjednotení s Pánom, tak sa proste pomaly začíname od neho vzďaľovať.

Keď s tak matne rozpamätám, dá sa povedať na istý nedávny minulý čas, ktorý sa proste udial, ani nemôžem tomu uveriť, že opravdivo mi je stokrát lepšie, než bolo samozrejme predtým.

Niežeby mi bolo nejako veľmi zlé, ale treba niekedy pribrzdiť.

Dnešný svet je veľký extrém, kde mnoho ľudí má moc nevyvážený život, a tým
sa samozrejme zhoršuje kvalita a úroveň života.

Prejavuje sa to napríklad tým, že človek má napríklad veľmi málo času sám na seba, a kopec iných, sekundárnych vecí ho pohltí natoľko, že nedokáže sa venovať nejakej svojej psychohygiene, ktorá je určite veľmi významným faktorom pri celej našej ľudskej existencie, keď je duša pokojná, je aj telo pokojné.

Napokon mi to pripomína aj samotné Písmo Sväté, ktoré mi predsa pripomína, že telo si neustále žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu.

Preto dobre bojujme s diablom. Častokrát navštevujme dvere spovedelnice, a s maximálnou dôverou vyznajme svoje hriechy. Takto to predsa robili už v starom zákone. O tomto sa napríklad môžeme dočítať v posvätných textoch Písma Svätého, že ľud, ktorý sa chcel zmieriť s Pánom Bohom, priniesol jedného baránka zo stáda, položil na neho ruky, preniesol na neho tým pádom svoje hriechy, potom ho obetoval.

Zbavujme sa aj my dostatočne svojich hriechov, nezabúdajme sa ani my občerstviť zo stola božieho nekonečného milosrdenstva, a stola Božieho Tela a Božej Krvi.

I ja som sa ponáhľal dneska do kostola, a hoci by som najradšej driemal doma kdesi, lebo som bol veľmi unavený, teraz ma to dáko prešlo, ale pôjdem aj tak pomaly spať, už som sa pomodlil aj breviár, predsa som len ponáhľal sa do božieho chrámu, aby som si vypočul božie slovo, a aby som sa takto aktívne, hoci samozrejme celkom nehodne pomaly priblížil ku Pánu Bohu, ktorý tak rád a veľmi vďačne odpúšťa a prijíma svojich márnotratných synov.

Nie, to nie sú staré povesti české, ani nie slovenské, ale to je opravdivé božie slovo, slovo, ktoré je živé a účinné, a rozoznáva myšlienky a hnutia, pohnútky srdca, presne tak, ako sa to spieva v žalme aleluja pred čítaním svätého Evanjelia.

Aj dnes večer sa pomodlime na chválu Pánu Ježišovi, že nám opäť pomohol. Mnohí neďakujú, nemodlia sa, neprosia, necítia dokonca ani nijakú vinu, hoci evidentne sa dosť ťažko prehrešili proti Pánu Bohu, a spravili možno nejaký vážny hriech, a vôbec si to neuvedomujú, a neberú na zreteľ.

Vyprosujme si ducha kajúcnosti, a vytrvajme v úsilí konať dobro, tak, ako to môže byť heslo tohto adventného obdobia, ktoré snáď mám najradšej z celého roka. Pochválený buď Ježiš Kristus!

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu