V nadväznosti na môj predchádzajúci blog by som chcel teraz pokračovať v písaní tohoto článku. Len čo som včera domov dorazil, dá sa povedať, že som sa do teraz prakticky ani len nezastavil, a momentálne pozerám olympíjské prenosy, na ktoré som sa tešil. Priznám sa, že pociťoval som mierne napätie pri tých hokejových zápasoch, ale to asi patrí k tomu.

O čo teda ide. Minule som sa zapojil do jednej diskusie, kde som dosť popridával niekoľko mojich myšlienok, a som veľmi rád, pretože niektoré viem celkom komplexne vytvoriť na základe nejakého názoru diskusný príspevok, ktorý teda môžem ako koment pridať do nového článku. O čo teda ide sa teda zmienim v týchto nasledujúcich riadkoch.

Minule bola načrtnutá situácia, tak v skratke opíšem, kedy rodičia postihnutého dieťaťa nezvládli situáciu, celkom rozumiem tejto tematike, nakoľko som pracoval v ústave, a jednoducho sa rozvedú. Lenže potom majú kadejaké milenky, milencov, a do smrti prakticky, podľa kresťanského učenia žijú pod ťarchou bolesti, že ich postihnuté dieťa trpí od narodenia možno rakovinou, a možno za pár dní fakticky zomrie.

Viete, poučky v skriptách morálnej teológie a univerzitných docentov sú jedna vec, ale realita v tvrdom živote v zápase o vlastné bytie a život v ťažkých traumatických psychických stavoch nad tým, že mi je dieťa dvadsať rokov napríklad v ústavnej starostlivosti, lebo psychicky najmä a fyzicky to niekto proste nedokáže, a žena je dlhé roky napríklad na nejakých liekoch, nejakých antidepresívach, a pomerne častých návštevách psychiatrickej ambulancie...

Toto sú prakticky dve dosť diametrálne rozdielne záležitosti. Verte mi, považujem sa za človeka, ktorý v istých životných vážnych okamihoch extrémne rýchlo dospel, tak by som to možno nazval, pretože som jednoducho nemal na výber, a vidím ale celkovo účinky toho všetkého, čo som zažil. Takto to vnímajú mnohí, ktorí možno vedia,možno celkovo tušia, o čom asi v tomto článku rozprávam, a vieme, že pri niektorých vážnych otázkach týkajúcich sa života, je to proste mimoriadne náročné, a vedia že sa jednoducho treba držať akejsi, nazvem to tak, že  životnej filozofie, princípy a zásady morálky jednoducho nevieme dať odpoveď. 

Nie sme proste niekedy tohoto schopní. A to, že nevieme dať proste odpoveď, ako hovorím v predchádzajúcom odstavci, to sa jednoducho neučil nijaký pán doktor, ani univerzitný pán profesor, ani pán docent, ani pán farár, jednoducho to nie je takto možné, pretože to je život a nie poučky zo skrípt.

Ježiš na jednej strane, ak mám pridať biblické zamyslenie, poukazuje na farizejov, ktorí kladú na ľudí, podľa písma svätého neznesiteľné bremená, no sami nechcú z nich ani prstom pohnúť. Nechcú si ich prevziať. Toto celkom by som ešte ako tak pochopil, pretože to je ľudské, a keďže farizeji sa nesnažili žiť nejako duchovne, a väčšinou všetky tie udalosti prelínajúci starý a nový zákon, mali prevažne politický, a samozrejme duchovný charakter, to ešte celkom chápem, avšak nechcem byť trúfalý, ale ak by som bral udalosti okolo narodenia Pána a vraždenia betlehemských neviniatok predovšetkých bez pomocnej ruky a ochrany od Pána Boha, Otca, a to celkom nadprirodzeného, to je bezpochyby overiteľné, Ježiš by pravdepodobne s Pannou Máriou a Svätým Jozefom z ľudského hľadiska, to chcem zdôrazniť, nie z božského uhla pohľadu, pravdepodobne nemali by žiadnu šancu nejako prežiť, pretože ľudsky by to bolo celkom isto nemožné. Nemali by proste najmenšiu šancu prežiť. Buďme realisti. Toto som napísal ako koment do internetovej diskusii.

Nie vždy človek dokáže ovládnuť svoj strach, ak mám čosi napísať na záver tohoto článku, pretože vieme, že tam, kde je stres, strach, miera akejsi vnútornej nepohody, tam sa človek jednoducho nevie realizovať, práve preto, lebo nedokážeme ovládnuť svoj strach, ktorý dosť nami manipuluje. Strach proste dáva šancu a priestor ľuďom, ktorý sa vedia, dá sa povedať tak, pohybovať v nepriaznivých situáciách, a dokážu veľa vecí vyťažiť a využiť vo svoj prospech. To by ešte nebolo také zložité, avšak pre mňa je to celkom nepochopiteľné, ak niekto chce si ísť za tým svojím silou mocou, aj proste za cenu, že jednoducho tomu druhému akosi uškodí.

Dosť veľa ľudí proste zľahčuje situácie, ktoré vôbec nie sú na srandu, ktoré nie sú jednoduché, a ktoré proste treba riešiť, a jednoducho preto to človek zľahčuje, pretože nechápe celkom presne, že niektoré veci sa nedajú zľahčovať, a treba to riešiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár