Človek sa neštíti napríklad chváliť sa s nejakými neobohacujúcimi nezmyslami, ktoré môžu pôsobiť toxicky na svoje okolie. Keď si večer idem zabehať, nutne musím prechádzať okolo jednej krčmy, v ktorej som možno bol raz v živote. nikdy by som tam dobrovoľne nešiel, posledne ma pozvala kamarátka, čomu som bol vďačný, pretože sme tak stará zohratá partia zo sídliska, a to má svoje neopakovateľné čaro. S ľudmi, ktorých mám rád, a poznám sa s nimi od detstva, s ľuďmi, s ktorými ma spájajú neopakovateľné zážitky, a ktorí pre mňa znamenajú veľmi veľa a ktorých si veľmi vážim. Mám veľmi pekné zážitky ako píšem, a som veľmi rád, že v poslednom čase sa to obnovuje.
Niektorí sú radi, kedy pretrhnú zväzky a rútia sa do neznáma. Ani nevedia čo všetko môžu zanechať, ale proste potrebujú pretrhnúť zväzky. Nie je to zlé, ale v niečom sa môže skrývať nebezpečenstvo.
V živote sa naozaj stáva, kedy človek sa pustí do niečoho, čo nedokážu iní. Prejavuje sa to napríklad aj z hľadiska toho, či sa človek zľakne, alebo sa do toho vrhne s vervou. Dobre je hovoriť niekomu, ako niekto napríklad zbohatol, ale nik nerieši, ako k tomu prišiel. Dobre je niekoho kritizovať, keď sa posunul konečne dopredu, ale nik nerieši, koľko potu ho to stálo.
Keď som napríklad začiatkom tohoto leta začínal cvičiť, robím série klikov, proste cvičím dovtedy, kedy ma vyslovene nevypne, nevládal som spraviť na etapy ani možno 60, teraz večer napríklad na etapy som spravil 400. Idem si každý večer za svojím cieľom, nie preto, aby som si sám sebe niečo dokázal, ale preto, aby som zistil, kde je konkrétne moja méta, čo všetko dokážem.
Čo všetko dokážem nie preto, aby som sa s niekým napríklad porovnával, ale preto, lebo to chcem ja. A pevná vôľa a odhodlanie pre niečo, nejaké nadšenie a zapálenie pre dobrú vec je to, do čoho sa púšťam na sto percent za každých okolností. Neexistovala hádam jedna príčina nikdy, ktorá by mi v niečom dokázala efektívne zabrániť, keď som si niečo pevne predsavzal. Mnohí si nedávame predsavzatie, lebo sa možno bojíme osobnej blamáže vlastnej neschopnosti, zlyhania, že to zase nespravím, že si neverím.
Ja si osobne verím a dodáva mi to sebavedomie. Dodáva mi to odvahy nie preto, že si razím cestu pred sebou ale preto, aby som predovšetkým vyhral nad tým, čo spútava mnoho z nás. Strach z vlastnej neschopnosti, strach možno z výsmechu od druhých, ktorí sú nehodní napríklad posudzovať niekoho. Alebo to, keď naozaj niekto niekomu závidí, a to zlé je čisto zo závisti, pretože on nedokázal to, čo som dokázal ja. To si môžeme teraz povedať každý jeden sám za seba, pokiaľ si kladieme otázku, prečo niekto chce niekoho šikanovať alebo posudzovať za niečo, čo on nedokáže, je neschopný, nemotorný, nechce sa mu, je lenivý, a takto by som mohol pokračovať ďalej.
Mňa to osobne len posunulo vpred v myslení, pretože ako som raz na článku spomínal, práve tí najhorší ľudia sú práveže schopní ti dať priamo či nepriamo tú najväčšiu lekciu do tvojho života. Pretože jedno je isté. Nemusíš vedieť, čo konkrétne chceš. To je ťažké povedať, ale ako som sa raz vyjadril je potrebné vedieť, čo nechceš, a čo chceš razantne odmietnuť.
Nie z hľadiska povýšenectva, ale z hľadiska toho, že predovšetkým neprajníci človeka odhovárajú. Väčšinou s takými osobami je potrebné pretrhnúť zväzky, všetko proste, čo ma s danými osobami spája, pretože takých ľudí sa aj ja stránim. Vytvára to vo mne negatívny obraz o tom, ako je niekto neschopný, ale nikto s tým nechce nič robiť. Ťahajú ľudí ku dnu, pretože oni sami sa na tom dne nachádzajú, a nevedia si rady.
Záverom ešte takáto myšlienka. Hanbia, alebo boja sa ozvať, že predsa pomôžte mi niekto, aby som sa dostal z tejto šlamastiky. V okolí je mnoho ľudí ktorí sú ochotní v niečom pomôcť, pokiaľ poriadne vysvetlíš o čo ide, v čom som zlyhal, kde sa chcem dostať, aké sú moje plány, či sú reálne, alebo to neviem splniť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár