Teda takto na šup som sa snažil vymenovať tieto hlavné body, ktoré môžu celkom isto za to, že človek je jedinečný, to vie každý. Už menej ľudí vie, čo všetko dotvára hodnotu našej osobnosti, ktorú si málokto uvedomuje.
Doteraz platí smutná rovnica, že v škole, pokiaľ študent má zlé výsledky, obyčajne sa s ním aj tak jedná. Pod úrovňou. Pre ostatných, pokiaľ v niečom nie dobrom žiaľ naozaj "vyniká" sa on sám snaží vykompenzovať celkovo tento nedostatok niečím originálnym, ktorý nanešťastie nepôsobí priaznivo pre ani jednu zúčastnenú stranu. Teda ani pre neho samotného, ani pre jeho okolie. Človek si tento neblahý stav môže potom preniesť do pracovného prostredia, kde sa prejaví jeho lenivosť, jeho chorý nadhľad nad dôležitými vecami, ktorým neprikladá význam, kedy nepochopil a nepochopí, že trochu vážnosti do jeho života pridať by bolo načase. ako to teda myslím vysvetlím v nasledujúcich riadkoch nižšie.
Mal som napríklad spolužiaka, keď som už teda pri tom, poviem to ako moju spomienku ešte relatívne z nedávneho stretnutia, keď som ho stretol pri malom nákupe v potravinách, ktorého keď teraz stretnem aj po rokoch, sem tam, tak ma vyslovene mrazí. Mám proste nejaký strach, ale nie je zlé medzi nami nič. je možné, že niektorí ľudia zo seba vyžarujú nejaký nepokoj, šíria možno negatívnu energiu, o čom nie som celkom presvedčený, myslím si, že deliť a kategorizovať ľudí takto nie je pekné, pretože ja sa snažím vychádzať s každým človekom, s ktorým mám v danom čase dočinenia, a myslím si, že jednám na úrovni. Momentálne sa pohybujem v pracovnom prostredí, kde človek musí majstrovsky a jemnocitne komunikovať s rozcítenými ľuďmi, ktorí v prvom rade potrebujú pomoc a slová útechy, ktoré nie vždy a každý dokáže správne jednak odinterpretovať, nie každý to dokáže takto podať, nie každý má na to odvahu možno denne s niečím takým sa stretávať. No teda vrátim sa k pointe k môjmu známemu, z ktorého som bol dosť sklamaný.
Som z neho bol totálne znechutený, tak, ako on bol totálne znechutený a rozčarovaný predovšetkým zo seba samého, hoci to nikdy nepovedal. A povedať niečo takéto vnímam napríklad ako odhodenie miernej psychickej záťaže, ktorá prenasleduje v podstate každého jedného z nás, pri dosiahnutí, alebo skôr by som to nazval pri vykonaní nejakého poklesku, kde sa človek môže cíti zahanbený.
Ako to teda myslím. Predovšetkým v vlastných hrozných pocitov, z ktorých sa nedokázal vymaniť azda do dnešného dňa, hoci od školského prostredia naozaj uplynuli roky. V podstate ho ľutujem, aj keď priamo ho nechcem opomínať, aj keď pomerne často som sa ešte nedávno vracal k niektorým súvislostiam, ktoré sme spolu zdieľali na fakulte, na vysokej škole, ktorá sa svojou povahou diametrálne líši od mentality strednej školy, kde som čoskoro spoznal, nielen ja, svoju brázdu, ktorú som už (našťastie ) a myslím to úplne vážne neprekonal, čomu v podstate som aj rád, aj keď to hodnotím s odstupom niekoľkých rokov. No.
Ja chápem že človek má nejaké tie trináste komnaty a neviem čo, ale pokiaľ človek po rokoch je na jednej a tej istej mentálnej, rozumej názorovej hladine, ako bol v tom čase, niečo nemôže byť v poriadku.
Dokázal som sa oslobodiť od toho, čo ma zaťažovalo, a chcel som mu ukázať, ako sa to dá. Aj odmietnutie niečoho takého z opačnej strany je riešenie, ktoré slúži na poučenie, že nie s každým sa dá komunikovať a naveky ostane vo svojej sprostosti zakliesnený, plný seba ľútosti, plný falošnosti, neúprimnosti, krutosti, drzosti, a neviem ešte čo všetko by som mohol menovať. Niekto to menuje preto, aby niekoho zahanbil, niekto to menuje preto, pretože rozpoznaním týchto vlastností veľmi rýchlo dospeje do situácie, kedy pochopí, že tadiaľ tá cesta nevedie a nie s každým človekom sa oplatí niečo tvoriť, a nie každá cesta slúži na spojenie čohosi, čo nedáva zmysel.
Preto sa často rozpadnú kamarátstva, na základe egoistického zmýšľania, narcistického chovania, ktoré naozaj robí paseku v spoločenskom prostredí akéhokoľvek typu. Zamyslite sa nad tým, či ste sa v týchto riadkoch, ktoré som adresoval do tohoto príspevku našli.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár