Človek musí stáť nohami pevne na zemi, a pozerať sa do neba. Len tak dokážeme mať jasný bod, ktorý je pred nami, aby sme jedno plnili, jedno robili, a tamto nezanedbávali. Zapojil som sa teda do jedného komentu, do nie ankety, bol tam taký príspevok, na ktorý mi teda nedalo nereagovať, aj keď minule som si povedal, že sa viac nebudem zapájať do niektorých debát, ale naozaj mi nedalo nereagovať a neozvať sa.
Napísal som to teda v tomto znení. Viete čo prepáčte, ale mne tie vyroky už pripadajú ako heretické vyjadrenie. ano on je totiž zástupca Boha na zemi. a jeho poslaním je tak sa aj správať. aj v cirkvi musí mať niekto pevnú ruku, lebo si všetci budú robiť čo chcú. pomaly mi to pripadá, ako keby chcel zdemokratizovať sviatostné kňazstvo.
s tými majetkami má pravdu, ale cirkvi nikto nekáže si ich užiť. myslím si že kedysi pápež Pavol VI ked sa vzdal zlatej tiary a prijal biskupskú infulu ako všetci biskupi, ju dal du nejakej aukcie, alebo na nejaký prenájom, ktorá azda do dnešného dňa putuje po celom svete už mnoho rokov. a výťažok z nej putuje pre krajiny tretieho sveta. teda ten majetok vy viete istým spôsobom užiť tak, že to nie je hriech, a slúži to cirkvi a svetu na osoh. viete ani prezident si nemôže robiť čo chce. musí držať sa istých protokolárnych opatrení. a ked jednému aj druhému, a dokonca sv. otec je azda najstráženejšia osoba na svete mu prináležia isté práva, povinnosti, jedno má plniť, a druhé nezanedbávať. Prečo toto spomínam.
Hovorím to z toho dôvodu že viacerí kresťania tým pádom môžu mať akýsi komplex menejcennosti ktorý nesúvisi s kresťanskou pokorou.všímam si to u viacerých kňazov. skôr si myslím že aj u duchovných je problém s nízkym sebavedomím, zakomplexovanosťou, neochotou pozerať sa na tento svet ako súčasť toho čo žijem, kde žijem, a neschopnosť vytvoriť akúkoľvek jednotu duchovna a materiálna, ktoré cestu ku Kristovi nijako nezaťažuje. na jednej strane môže mať knaz viaceré pozemky ako cirkev, z ktorého žije vdaka prenájmu, na druhej strane chodí na 30 ročnom aute, ktoré je viac nebezpečné, ako keby chodil bicyklom po ceste. to nie je pokora ale duševná neschopnosť riadiť niečo, čo má vo svojej kompetencii. za týmto si stojím.
O čo teda ide v tomto mojom príspevku.
Všetko čo robíme, musíme predovšetkým myslieť na to, aká je moja pozícia v živote. Je samozrejmé, že človek, ktorý je na úrovni upratovačky v nejakej veľkej firme s x prevádzkami asi ťažko bude mať nejaké rovnaké práva a povinnosti ako daný riaditeľ teda na výkonnom poste, od ktorého všetko záleží, na ktorom to všetko stojí a padá. Ale taktiež tu máme niektoré materiálne statky, ktoré treba užiť predovšetkým s rozumom, aby človek nebol jednak ukrátený, jednak aby necítil prílišnú nasýtenosť, a mohol v prospech užívať zdravý rozum, zdravo uvažovať, držať sa istých zásad, a nebyť príliš naľavo, alebo napravo.
Záverom poviem toľko, že vždy treba používať zdravý rozum, a taktiež aby človek mal primerané a všestranné záujmy, ktoré predsa istým spôsobom dotvárajú jedinečnosť osoby, jeho dôstojnosti, a všetko to, čo prispieva k dobru a osobnému rastu v danom spoločenstve.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár