Akurát som čítal množstvo komentárov, ktoré samozrejme na jednej strane chvália a vyvyšujú našich hokejistov, ktorí sa senzačne prebojovali do semifinále tohoto šampionátu, čo ma veľmi ako hokejového fanúšika veľmi teším, či skôr olympijského turnaja.
Mimochodom dnes mi prišiel nádherný dres českej reprezentácie Dominika Hašeka (bývalý brankár) z ktorého mám mimoriadnu radosť. Prakticky mi to v živote nepomôže k ničomu, avšak naplnenie nejakých emocionálnych potrieb hodnotím vysoko pozitívne.
Už sa samozrejme objavili komenty, ktoré nám neprajú, ale viac ma zaujímajú komenty, ktoré vychádzajú z akejsi logickej súvislosti,(sledovanie logických súvislostí a akejkoľvek špekulácii v tomto zmysle je mojou obľúbenou činnosťou to len na okraj podotknem v článku)
A teda aj priebehu tohoto šampionátu, ktorý deklaruje, že keď sme sa prebojovali do štvrťfinále, následne do semifinále, čo je senzácia, prakticky je úplne jedno, ako sa skončia nasledujúce zápasy, pretože za sebou už v tomto momente sme zaradili niekoľko svetových elít.
Môj príspevok nebude športový, ani hokejový, ale športová súvislosť je v tom prakticky veľmi univerzálna, že hocijakú životnú udalosť a následne z nej plynúcu skúsenosť môžeme prakticky okamžite aplikovať v našom živote, a teda ako spomínam, bude úzko súvisiaci s myslením, a hokejová olympiáda a následne čo by mal byť okolo mája majstrovstvá sveta sú toho skvelým príkladom. Čo teda chcem tým povedať vyjadrím v nasledujúcich riadkoch nižšie.
Duchovná nespokojnosť ako taká je dosť ťažko definovateľný problém, ale zaiste nie je neriešiteľným, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Je mnoho variácii (obmien, skutočností) kedy človek je s niečím nespokojný len na základe sentimentálneho osobného dojmu, ktorý plynie z jeho pocitov, citov, akéhosi vnútorného naladenia sa, ktoré môže alebo nemusí súvisieť s realitou, ktorá nás všetkých obklopuje. Je to proste o pocitoch. Tak ako niekto je naladený napríklad vyslovene pesimisticky, a na tomto základe je postavená filozofia jeho života, a verte mi, poznám mnohých takých ľudí, v prítomnosti ktorých sa vyslovene cítim zle, tak tak sú našťastie aj optimisticky a predovšetkým realisticky naladení ľudia, ktorí samozrejme pripúšťajú možnosť neúspechu, avšak nie ako koncového východiskového bodu, z ktorého už niet šance na akúkoľvek opravu, korigovanie.
Pripomenulo mi to jednu situáciu z futbalu, trochu bizardnú, kedy mužstvo "nesmelo" prehrať o viac ako tri góly, v opačnom prípade by si nezahrali nejaký play of zápas. Mužstvo s veľkým šťastím a enormnou drinou prehralo len o tri góly, čo prakticky znamenalo ich naplnenie postupových možností.
Znie to síce neuveriteľne, ale napriek prehre, sa radovali, pretože splnili ten najposlednejší predpoklad a variantu, ktorá pre úspech ako taký prichádzala do úvahy.
Z tohoto kontextu by som chcel záverom môjho článku chcel teda opomenúť veľmi jednoduchú záležitosť. Nedostatok harmonického vyrovnania človeka vnímame v prípade, kedy človek je nespokojný s niečím, čo dosiahol, poprípade pocitom nenaplnenosti, napriek tomu, že iným sa daný úspech v podobnej kvalite nepodarilo ani zďaleka dosiahnuť.
Vnímam takéto myslenie ako veľké riziko nie forma neustáleho napredovania a seba zdokonaľovania, ale skôr neschopnosť prijať skutočnosť, že nie všetko dokážem naplniť, nie vždy viem niečo, a nie vždy všetko robím stopercent, precízne, sebavedome, s pocitom uspokojenia a podobne. Zamyslite sa nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár