Píše o akejsi obžalobe vedenia cirkvi, kolaborácie a zrady. Nemyslím si, žeby prestrelil.
Áno. Pretože jediná nevýhoda, prečo manipulujú s cirkvou ako takou, je predsa jej napojenosť na tok peňazí.
A kedže každá cirkev je nutne závislá od štátu, ústupky robiť musí. Nemá totiž na výber. Rozdiel v tom, čo píšeš je ten, že dnes sa do popredia dostáva otázka, či pastieri pasú svoje stádo, alebo pasú samých seba.
Poprípade či sú ochotní sa skláňať nielen pred Bohom, ale aj súčasne pred občianskou vrchnosťou, ktorá je schopná z veriacich, z cirkví, duchovných, si robiť trhací kalendár, ospravelňujúc si pri tom všetkom vlastnú neschopnosť.
Ako hovorí biblia vo svojich statiach, predsa ani výška, ani šírka, ni nijaká mohutnosť ma nemôže odlúčiť od Božej lásky. A prejav božej lásky spočíva, ako som to písal v mojom dnešnom článku, ak chceš prečítaj si, v prejavoch viery.
Náš problém je, domnievam sa osobne, jeden. Že my ako veriaci nedokážeme vzdorovať a súčasne odporovať niečomu, čo ide proti logike nielen duchovnému premýšľaniu a vysvetlím prečo.
Pretože sme naučení poslúchať a podriaďovať sa. V cirkví akejkoľvek denominácie musia byť predovšetkým schopní stratégovia, a nie nešťastní tragédi, ktorí pod rúškom kresťanskej lásky, pokory, jednoduchosti, alebo slaboduchosti sú ochotní nastaviť líce svojmu nepriateľovi, odvolávajúci sa na posvätné state biblie, pričom tento kontext je absolútne nepochopený.
Na druhej strane aj cirkev si musí nutne uvedomiť, že nastala nová doba myslenia a obrody, kedy ako spomínam, aj v blogoch, aj statusoch, Pán prichádza, a je otázkou času, kedy sa niečo takéto nutne prejaví v myslení spoločnosti ako takej.
Nejde tu o obrodu ducha, tú chceli vykonať aj ľudia vyznávajúce nejaké choré "izmy", ako také, ale o to, ako píšem, že nastáva druhý príchod Pána ako apokalyptická udalosť, ktorú si nik jednak v cirkevnej hierarchie samozrejme neuvedomuje, pretože by sa správali úplne inak.
Ľudí netreba len akosi "povzbudzovať" ale treba aj pripomínať, že sa pravdepodobne napĺňajú znaky časov, ktoré sprevádzajú druhý príchod Pána.
Avšak aj v cirkvi žiaľ, rozmýšľajú dosť materialisticky, prispôsobujú sa okolnostiam, pretože aj vnútorné myslenie cirkvi je viac menej založené na princípe, že sv. omšu vykonám, plat dostanem, a či tam príde dvadsať ľudí, alebo dvesto je mi to jedno.
V tomto považujem za slabosť cirkvi, ktorým nad principiálnymi otázkami nezáleží. Ale vidíš to aj v iných odvetviach.
Záverom môjho príspevku, ktorý som adresoval do jednej dobrej diskusie, by som ešte chcel logicky opomenúť ešte jednu súvislosť. V časoch, kedy napríklad bola preukázateľná napríklad chrípková epidémia, niekde boli zatvorené školy, niekde nie. Teraz sú mesiace zatvorené školy a prebieha online vyučovanie, a zrazu to nikomu nevadí. Nutne sa musíme naučiť inak prejavovať vieru, aby sme boli primerane aj vnútorne a psychicky vysporiadaní, a nie ako človek, ktorý neustále s niečím bojuje, vnútorne zápasí.
Náš problém, a to píšem na koniec článku je ten, že nie sme poriadne duchovne zorientovaní, a preto sa správame na spôsob, kam nás položia, tam mi je dobre, čo nie je prejav poslušnosti voči nejakej autority, ale prejav chorého myslenia, neschopného vytvoriť si vlastný názor.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár