Ako som sa dozvedel, existuje názor, a počul som to aj ja, v podstate nie je to nič nového, že teda kresťanstvo a podobne môžu za zlo vo svete.
Ono je to tak, že osoba, ktorá nevníma dostatočne duchovnými očami tento svet je tak zatienená rozličnými neduhmi a marazmom, že už naozaj nevie, čo by od dobroty mal spraviť. Prejavuje sa to tak, že človek necíti v osobnej slobode akési mantinely, a preto si rád a často môže dovoliť útočiť na všetko a všetkých len tak, pre akúsi zábavu, pre svoje vlastné potešenie, samozrejme nie potešenie v priamom slova zmysle, ale v takom, v ktorom využíva všetky zlé prostriedky pre dosiahnutie jedného cieľa. A to je zničiť to, čo je dobré, narušiť akúsi celistvosť, ucelenosť, nejakú rovnováhu, a z kontinuity, prepojiteľnosti spraviť akúsi rozdvojenosť, kde si každý pôjde zrazu vlastnou cestou.
Ako vidíme, ovocie individualizmu vidíme v spoločnosti čoraz častejšie, pretože máme pocit, že keď niečo konáme spoločne, je nám čosi ukrátené z niečoho čo možno nám právoplatne patrí. Takýmto špekulatívnym spôsobom človek naozaj môže nadobudnúť pocit, že je o niečo ukrátený, a možno niekedy aj právom. Otázka je, ako sa k tomu postavíš.
Vidíme že dnes sme už naozaj rozmaznaní, a nie všetko, čo máme sme s tým spokojní. Dokonca aj vnútri náboženstva existujú určité skupiny, ktoré sa delia na významné, a ešte významnejšie. To by celkovo problém ešte nebol pretože celkovo podľa mňa hierarchický model spoločnosti by bol v širšom kontexte podľa mňa určite užitočnejšie, ako systém, kde si človek môže samozrejme naoko, akože povedať svoj názor, za ktorý aj tak bude pranierovaný, ale v podstate má slobodnú voľbu prejavu.
Postrehol som, že čokoľvek sa naozaj čosi deje, vždy vystúpia do popredia napríklad osoby, ktoré naozaj silou mocou sa snažia zdiskreditovať náboženské spoločnosti, cirkvi, duchovné vedenie a podobne, ktoré sa ja vždy zastanem. Som si vedomý, že nič sa prirodzene nezaobíde bez konštruktívnej kritiky, ale vidíme, že niekedy je tá kritika oprávnená, a niekedy je neoprávnená.
Áno, kresťanstvo a podobné duchovné prúdy sa naozaj stávajú terčom a stredobodom pozornosti, v nepriamom slova zmysle. Nie teda v zmysle širšieho záujmu, ale práve naopak, vyvolania čo najviac konfliktov a nepokojov, prirodzene to neskôr zhodiť na druhých. Vidíme rozličné spôsoby akejsi zákernosti voči takým, ktorí sa nevedia napríklad účinne brániť.
Je to preto, pretože v duchovnom slova zmysle nie sme naučení vziať, ako sa ľudovo teda povie, zodpovednosť do vlastných rúk, pretože v duchovnom slova zmysle toto všetko je, dá sa povedať, tak teda by som to naznačil, akokeby duchovne rezervované Bohu. Napokoj evanjeliové state mi to samotne pripomínajú, kedy Pán Ježiš povedal aspoň tak v skratke opíšem, povedal celkom pokojne, nechajte rásť vedno pšenicu a kúkoľ, ony potom budú spravodlivo odelené.
Záverom by som ešte napísal aspoň čosi v krátkosti. Na všetko dozrie naozaj čas, a človeku nič iné neostáva, len ostať pokojný, a ostať tým čím je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár