Začítal som sa do jedného článku, a pravdepodobne sa k nemu ešte v písaní nejakého môjho komentáru azda ešte v tento večer vrátim, pretože ma veľmi zaujal, a pokúsil by som sa napísať recenziu, či skôr akúsi zmysluplnú odpoveď na otázky, ktoré si kladie pisateľ tohoto blogu. Nie je také ľahké odpovedať na otázky týkajúce sa akejsi hlbokej filozofie pretkané azda konkrétnymi teologickými faktami, navyše, ak je to podopreté autoritou Písma Svätého.
V krátkosti teda sa vyjadrím k téme, do ktorej som sa začítal.
Dočítal som sa, že či je to spravodlivosť, že Boh stvoril najprv adama v zmysle muža, a potom ženu, ktorá sa volala eva. Pokúsim sa teraz na to napísať v krátkosti komentár. Nejde mi o akési biblické skonštatovanie, pretože sú okolnosti aj v Písme, ktoré sa dosť ťažko vyjadrujú. Musíme mať na mysli, že naše myslenie nie je Božie myslenie.
Preto keď v živote sa stretáme možno s nevyspytateľnými udalosťami, stali sa azda preto, lebo to chcel Boh. Časom azda zistíme, že to možno bolo pre nás naozaj dobré. či to ale bolo najlepšie zvolené riešenie by som si ešte azda netrúfal na tomto mieste dobre vyjadriť, pretože mnohé udalosti z náboženského života proste presahujú naše pozemské chápanie a vnímanie. Práve preto tu máme vieru.
Mnoho ľudí dosť tragicky a mylne dáva vieru do akejsi nesprávnej komparatívnej metódy vieru a vedu, v čom sa tragicky mýli. Ono to nejde dohromady, ale beží to paralelne vedľa seba. Veda nikdy nedobehne vieru, pretože viera sa nedá racionalistickým prístupom vysvetliť. Tak ako nevieme vysvetliť vznik mnohých vedeckých prírodopisných, fyzikálnych, chemických, matematických zákonitostí, a jednoducho to v živote akceptujeme, práve preto nevieme vysvetliť mnohé záležitosti z viery.
Napríklad ak sa pamätáme z chémie, ale tu som si trochu musel pomôcť googlom, pretože od školy som naozaj dlhšie, tak napríklad si vezmite. Prečo sa leje kyselina do vody, a nie naopak, voda do kyseliny.
Na základe tohoto príkladu, ktorý bol naozaj príklad chcem povedať to, že nie je jedno čo a v akom postupe konáme. Práve preto to aj takto máme a musíme rešpektovať.
Problém nás ľudí je tak trochu vnímať niekoľko extrémov naraz. Buď niečo nenávidíme, a je to na život a na smrť, alebo niečo milujeme. Tento azda veľmi silný kontrast, ktorý môžeme badať, pochádza z duchovnej a duševnej lability, alebo možno slušnejšie povedané, nerovnováhy, nevyrovnanosti nás ľudí, ktorí v podstate nevieme čo chceme. Respektíve so všetkým buď za jedno súhlasíme všetko sa nám páči, všetkému samozrejme rozumieme, každého chápeme, na všetko máme a nachádzame odpoveď, o všetkom sme informovaní, všetko sa dá samozrejme naštudovať, alebo presne naopak.
Nič sme nevideli, nič sme nepočuli, o ničom nemáme nijaké zvesti ani bližšie informácie a podobne.
To samozrejme vplýva aj na rozvoj osobností, kde niekedy zjavne vidíme nejaké defekty, ktoré vznikli z nejakej sebalásky, neúcty voči sebe a druhým, ktoré sa prejavilo napríklad pohŕdaním, vysmievaním, nedostatočným venovaním, neuznávanie nejakých autorít, neuznávanie hierarchie.
Záverom si dovolím vysloviť jednu silnú myšlienku možno zamyslenie pre tieto dni. Hierarchické vedenie spoločnosti je určite užitočnejšie ako demokratické.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár