Nebol som si presne istý, aký asi by som dal nadpis nového článku, do ktorého sa práve teraz púšťam, a preto som zvolil pokračovanie tejto časti článku. Včera som prežil naozaj výnimočný deň. Možno niekto ich zažíva pmerne často, ale pre mňa toto všetko má zvláštnosť. Mám veľmi veľa práce, a práve toto mi dáva oddych, relax. Dnes sa pomaly už chystám ďalej, ale ešte popri kávičke ma napadli niektoré myšlienky, ktoré by som teraz chcel napísať.

Začítal som sa akurát, znenazdajky do jedného článku, na ktorý sa pokúsim napísať recenziu. Dozvedel som sa teda z jedného článku, v ktorom bolo napísané, a síce, že ľudia hrozne ťažko nesú, keď niečo nedostanú. 

Iste je pre mnohých veľké sklamanie, ak niečo človek naozaj túžobne očakáva, pomaly s tým začne rátať, a jednoducho to nevynde. Ešte v priebehu toho daného procesu si nedáva veľké nádeje a šance na nejaký mega bombastický výsledok, a preto aj v osobných prognózach býva pomerne opatrný.

Poznáme predsa dobre jeden citát, že neradno počítať s niečím dopredu, že to vyjde. Obyčajne o tom všetkom máme akési príliš skreslené a najmä zidealizované a nereálne predstavy, ktoré proste v praxi nefungujú. Ale na druhej strane je to aj dobré, pretože človek nemôže vždy myslieť len na niečo zlé, čo nevynde podľa jeho predstáv a podobne. Potom človek sa s tým celkom isto môže skoro vyrovnať, a nemrzí ho to až tak príliš.

Určite, človek keď niečo robí, je veľmi namieste, ak plánuje, a robí akési predbežné kalkulácie, koľko ho to asi bude stáť. Snáď každý človek ktorý podniká, musí predsa dopredu s niečím počítať, niečo si plánovať, aby vedel efektívne pracovať. Práve náročnosť mnohých profesíí si priam vyžaduje, aby človek dopredu s niečím plánoval, a aby na niečo myslel nie vtedy, kedy to aktuálne príde, ale vtedy, keď to jednoducho vyžaduje pripravenosť na danú aktuálnu situáciu.

Napríklad ten, ktorý si pripravuje napríklad drevo na zimu, musí pochopiteľne začať pravdepodobne niekedy v jeseň, aby ho to neprekvapilo skôr, ako bude naozaj neskoro. čím dlhšie človek niečo odkladá, azda príliš skoro ho to prekvapí, a na toto všetko nemusí byť adekvátne pripravený, a práve preto v mnohých veciach môže byť neskoro. To všetko treba uskladniť, a keď na to napadne sneh, a nie je to zakryté, obyčajne je s tým problém. 

Ako to súvisí a korešponduje s odkazom tohoto článku. Áno. Ľudia hrozne ťažko nesú keď niečo nedostanú, avšak vnímam to aj z jednej strany tak, že keby človek prirodzene niečo naozaj plánoval, a dával si aj zadné dvierka, čo keď napríklad naozaj niečo nevyjde, aby ho to až tak veľmi nemrzelo, pretože naozaj človek sa niekedy môže príliš na niečo spoliehať. Na niečom mu zrazu začne záležať. A tak priamo úmerne, by sa dalo povedať, aké má veľké očakávanie, až to nevyjde, presne také veľké je jeho sklamanie, keď teda zistí, že to, s čím plánoval a rátal, jednoducho nevyšlo podľa jeho predstáv. 

Možno ostal prekvapený, možno ostal zaskočený vývojom situácie, ktorá mu teda nie príliš hrala do karát, z čoho pochopiteľne plynie aj nejaká frustrácia. Tá frustrácia obyčajne človeka môže dobre dlho mrzieť, u niekoho to môže mať celkom isto krátkodobé trvanie, kedy jednoducho precitne, a život sa vráti do starých koľají. Ako si niekto niečo pripustí ku sebe, tak dlho sa s tým potom bude vyrovnávať, celkovo je to akási priama úmera.

Čo mi z toho plynie ako ponaučenie na záver tohoto článku? Áno, ľudia ťažko nesú, keď niečo nedostanú, a ešte väčšie je sklamanie, ak s niečím, alebo s niekým rátame dá sa povedať na stopercent. Čo sa potom stane. Dá sa potom ešte dôverovať, a v niečom plánovať?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár