Áno, pekne ste to napísali, avšak nezabudnite, že človek vyhráva bitku, nie vojnu. Tento starý známy jazykový preklep, ja by som ho takto nazval, nie porekadlo, ani ľudovú múdrosť, spočíva v ľudskej ľahkovážnosti a mieru neuvedomovania si akéhokoľvek dopadu nektorých neblahých vplyvov napríklad na našu kultúru, na naše možno životné prostredie, na naš prácu, na našu spoločnosť, nech sme akí sme, a teda samozrejme celkovo na nás všetkých. Čo sa týka toho životného prostredia, človek si myslí, že keď niečo malé poškodí v prírode, že sa v podstate nič nestane, a častokrát je to len zveličovanie od akýhsi ochrancov prírody, ale pravda je taká, že človek, ktorý toto sústavne robí, poškodzuje jednak prostredie, a poškodzuje tým aj okolie okolo seba a svoje zdravie.
A keby toto naozaj sme všetci robili, kam by sme sa to dostali. Keď toto môžeme počuť na nejakej inviromentálnej výchove o životnom prostredí a prírode, o čo lepšie si to môžeme predstaviť v spojitosti s tým, čo som napísal. Toto si môžeme ale smelo povedať každý sám za seba.
Možno poznáte toto porekadlo, teda zaiste, ktoré je veľmi pravdivé, áno, ako spomínate, kto sa drží Pána, ten sa zlu vyhýba. Celkom isto je to pravda, a mám s tým ozajstnú a reálnu skúsenosť, kde naozaj na základe modlitby som sa postupne zbavil akýchsi dopadov, ktoré ma sužovali.
Avšak v živote sa stretneme so situáciami, kedy je to nemožné. S tým celkom isto počíta aj Ježiš, keď hovorí, citujem písmo sväté..."komu odpustíte hriechy budú mu odpustené, komu zadržíte, budú zadržané..." Jn. 20,19 - 31.
Ani oni neboli bez hriechu. Toto je celkom isto mylný obraz kresťanstva, aj v kňazstve, aj v seminári, kde o kňazoch, alebo teda všeobecne o duchovných osobách, nás katolíkoch a podobne, mnohí majú skreslené predstavy.
Je celkom isté, že ako kresťan vo svete mám reprezentovať predovšetkým len to najlepšie, čo mi ponúkla moja viera. Samozrejme otázka je, či to naozaj robím, teda či to uskutočňujem, alebo nie.
Je ale veľmi náročné, nechcem povedať ťažké, pretože pojem náročnosti je široký pojem, ale pojem náročnosť, je konkrétnosť, pretože sa jedná o čosi, čo je každému možno bližšie. Je teda náročné predstaviť si, že všetko pravdaže funguje tak ako má. Mnohí sa samozrejme pokúšajú, a možno nepokúšajú vo svojom konaní korešpondovať s tým, čo som sa dočítal v písme svätom, a čo už možno poznám už dlhšie.
Práve to je to, že človek vyhráva bitku, ale nie vojnu. Mnohí teda máme skreslené predstavy, pretože ideál kresťanskej dokonalosti neexistuje, než by ste sa akokoľvek snažili. Možno vám budem pripadať ako antropologický pesimista, ale ono to tak nefunguje.
A práve preto si myslíme, a to je jadro a krátky záver môjho článku, že naozaj ateista a kresťan sú si rovní. Áno sú si rovní, pretože kresťanstvo mi ponúka jednoduché zásady, ktoré sa dajú akceptovať pohodlne aj tým, ktorí neveria v Boha. Avšak tí ostatní to odmietajú v mylnej domnienke, že nerobia nič zlé.
Záverom ešte niekoľko vyjadrení. Je ťažké napísať niečo duchovné do svetského periodika, keď poslucháči alebo čitatelia nerozumejú duchovnému životu, nečítali nikdy Písmo Sväté, nikdy nad tým nerozjímali, nikdy nerozmýšľali o nejakej spojitosti s našim životom a tými udalosťami, ktoré sa kedysi stali, a nikdy sa nesnažili to dať do nejakého súvisu, čo to môže pre náš život v prítomnosti a nejakej krátkodobej budúcnosti znamenať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár