Prečítal som si jeden skvelý blog na filozofickú tému, a nedalo mi na ňu reagovať, a pokúsim sa teraz napísať vlastný pohľad na túto tému, kde si budem klásť otázky smerujúce ku kresťanskému poznaniu prežitia duchovného života. Myslím si, že je to tak krásna téma, o ktorej by sa dalo rozprávať celé hodiny, mám veľmi rád takéto rozhovory, veľmi ma napĺňajú.
Od istého blogera som v posledných rokoch čítal čosi, čo bolo azda skopírované z nejakého článku, a preto som mierne pochyboval, že to všetko ide z jeho hlavy, ale dajme tomu, chcel možno čímsi nás blogerov týmto smerom zmýšľajúcich obohatiť, tak dajme tomu.
Pridávam môj pohľad na danú tému, ktorá aspoň dúfam, bude celkom dobre korešpondovať s tvojím pohľadom a témou, ktorá je ináč vynikajúca.
Vieš ono filozofia je niečo( a v spojitosti s teológiou, napriklad dogmatikou a spirituálnou teológiou) čo milujem, a posilňuje ma to vo viere a v nádeji. Avšak mám napríklad aj ja isté otázky.
Neviem či presne veríš v Boha, a to čo, sa píše v Písme Svätom, ale dám ti filozofickú otázku. Mienka niektorých filozofov je taká, že, ako píšem fakty hej.... viera je predstupeň poznania, teda verím v to, čo budem v živote budúceho veku poznať( vo večnosti, nicejsko carrihradske vyznanie viery) A teraz. Dosiahneš stav blaženosti, ku ktorému ako kresťan smerujem.... teraz ak náhodou. Ja neviem, či veríš v Boha, ale pochop toto... toto hovorí katolícka filozofia.
V nebi uzrieš Boha z tváre do tváre, kde v tom momente sa viera zmení na poznanie. V skratke to znamená to, že doteraz si v Krista veril, tam Ho budeš vidieť. Ale niektorí teologovia spomínajú, že aj v nebi sú isté stupne, možno zachádzam ďaleko, a nie každý dokonalo uzrie Boha, ale bude mať poznanie z jeho prítomnosti. A tiež, že aj tak nebudeme, a to je paradox kresťanstva azda, nikdy celkom schopní poznať Boha úplne, dokonale, lebo Boh je dokonalosť sama o sebe, a to my nepochopíme nijakým rozumom.
Ako potom môžem byť nekonečne šťastný, keď mi teoreticky ešte aj vo večnosti bude chýbať čosi k 100 percentnému poznaniu. Pánovi profesorovi v seminári som sa to nestihol spýtať. Čo mi na to odpovieš?
Čisto teoreticky tu vidím možno aj prvotný problém pri pravom rozpoznaní a pochopení viery v Boha, a následnom prijatí a aplikovaní týchto celkom ináč mimoriadne zložitých, ale predsa hodnotných úvahách.
Keď niečo existuje, čo je dokonalé, ale nemôžem to pochopiť, načo sa napríklad budem tým zaoberať a hromadiť si nejasnosti. Týmto samozrejme nechcem trebárs nabádať kohosi k odmietaniu nejakého pravdivého postoja, kde napríklad človek rozmýšľa a posudzuje čosi, čo v kresťanstve pri neveriacich ľudí voláme ako prirodzený poriadok sveta.
Azda takto znie odpoveď nejedného hľadajúceho človeka, mimochodom celkom dobrý názor. Otázka aj je, čo je to dokonalé šťastie, a ak teda ako kresťan samozrejme verím vo večný život, nekresťan o tom môže napríklad pochybovať, čo mu nezazlievam, pretože nemá to aspoň prvotné poznanie, tú vieru v niečo, čo existuje v tom čase, o ktorom kresťania hovoríme, že je to život budúceho veku.
Pri uvažovaní nad týmito skutočnosťami o dokonalej blaženosti sú isté faktory, ktoré ma celkom jasne môžu pomýliť. Azda preto, aby človek rozumom príliš nezašiel ďaleko, myslím si, že vo svete je to veľmi múdro usporadúvané tak, že nie všetko sa dá vysvetliť.
Napríklad, už len keď spomeniem, v takej matematike.... Dám si poradiť, ak mi to bližšie vysvetlíte, ale chcem sa spýtať. Ako je možné, že hocijaké číslo,ktoré je umocnené na nultú, kladné záporné, to je jedno, je výsledok vždy 1? Nula je latinský výraz pre pojem "nič". Teda ako môže byť to nič dokonca umocnené čímsi, a dospieť k nejakému výsledku. Tomuto fakt nerozumiem, ale to vlastne len preto, lebo sa na toto nepozerám ako matematik, ale ako filozof.
Na záver môjho večerného blogu by som tu teraz dal, nadhodil teda jednu filozofickú otázku ( hrozne to mám rád), ktorá teda znie takto. Naozaj budem šťastný, (teraz myslím vo vzťahu k dokonalej blaženosti a šťastia) keď niečo nebudem vedieť a vidieť dokonale, ale len čiastočne, prípadne budem mať relatívne poznanie, že niečo, čo môžem ešte vedieť, nebudem vedieť (teda empiricky poznať)? Dúfam že na toto všetko raz nájdem odpoveď.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ufounek
13. 3.marca 2017 21:52
Odpověď je jednoduchá - ano budeš mít odpověď. Možná právě tyhle lidské představy, o dokonalé blaženosti a štěstí, o tom, jaké, kdy a kde to bude, možná právě ty tomu brání...
Napíš svoj komentár