Začal by som teraz rád úvodnú problematiku na tému, či jestvuje ideálny život. Je to v podstate také zvláštne. Pod pojmom, či niečo existuje, jestvuje, ak jeho synonymický ekvivalent, no dosť ťažké slovo priznám sa, nebo som si presne istý, ako sa to po správnosti píše, ale už som na to prišiel, by sme sa vedeli pravda veľmi ľahko presvedčiť, a to na základe toho, či niečo vidíme, alebo cítime, proste to, čo dokážeme vnímať predovšetkým našimi zmyslami.
Vieme dobre, že ale zmysly predsa len majú tendenciu človeka oklamať. Dobre to hovorí aj liturgická pieseň, ktorá spomína takéto slova. Zrak môj i chuť chceli, by ma oklamať, ale sluch ma učí, pevnú vieru mať. Nechcem tu písať nejaké tie ošemetné známe akési poučky, že predsa nie všetko, čo počujem, musím tomu veriť. Veriť v podstate nemusíš ničomu, lebo nik ťa k tomu nemôže prinútiť.
A predsa mnohí z nás veria v absolútne nezmysly, ktoré vôbec nemajú jednak racionálny podklad, ale keďže láska k sebaklamu je omnoho silnejšia, ako realita, ktorá teda obklopuje človeka všade okolo a dáva mu množstvo dôkazov o niečom.... o niečom, ktoré ale pre človeka sú omnoho menej príjemné, pretože sú pravdivé, ponúkajú mu pravdivý obraz danej reality, ponúka mu reálny pohľad predovšetkým na jeho nedostatky. Ako to myslím?
Mnohí neradi počúvajú o svojich nedostatkoch, ale to len preto, lebo nemajú radi výzvy. Teda výzva je niečo také, aby som zanechal niečo, čo v podstate ani nechcem. Tu by som povedal asi toľko, že človek predovšetkým musí zmeniť myslenie. Zmena myslenia je ten naozajstný správny krok, pretože málokto vie odlíšiť zabalenú zbraň, ktorá ťa má poškodiť, od naozajstného daru, ktorý ťa má potešiť.
Málokto vie rozlíšiť v zápale emócii toho, kto ti chce naozaj dobre, pozrieť sa na niečo inými očami, a toho, kto ťa falošnými skutkami a rečami dovedie to oveľa väčšieho nešťastia, než v akom si, a potrebuješ sa z toho všektého vymaniť.
Niekto napríklad je lenivý športovať. Včera som zabehol celkom slušné kilometre, a tak, ako sa cítim sa naozaj nedá vypovedať, nehovoriac o tom, že v posledné dni sa veľa modlím. Modlím sa preto, lebo som presvedčený kresťan a jednak preto, lebo viem, že mi to dodáva chuť žiť. Chuť žiť vprostred prekážok, ktoré ja už nevnímam ako prekážky, pretože sa cítim úplne nad vecou.
Na všetko musíš mať ten správny pohľad, a byť nad vecou. A keďže mnohí sa správajú ako stádo oviec, ktorí nerozmýšľa, prečo robí to čo robí, ostane naveky zaizolovaný vo svojej domnelej predstave, že všetko okolo neho je zlé, on jediný má pravdu, všetci mu chcú len ubližovať. Nejde tu o akési ubližovanie. Jedná sa o to, že človek sa potrebuje zbaviť toxických nánosov vo svojom živote, ktoré už naozaj nazberal za určitý čas požehnanie.
A teda jedného dňa predsa len príde k tomu, kedy ten pomyslený batoh nešťastia a všetkého, čo ho spútava k tej pomyslenej nedokonalosti, frustrácie, klamstva, nešťastia, závisti od okolia, depresie, proste všetkým tým negatívnym pocitom, kedy to jedného dňa s úsmevom na tvári odhodí, a začne niečo nové tvoriť, ktoré bude pre neho znamenať veľa. Bude pre neho znamenať formovanie seba samého, a to že..
Záverom tohoto článku by som spomenul ešte niečo. Na to, aby som niečo zmenil vo svojom živote, vyšiel z daného stereotypu, ktorý človeku len zväzuje nešťastne ruky, a nedovolí mu rozvinúť sa a niečo lepšie spoznať, než to, čo pozná to tohoto času, ešte neznamená len to, že teda zamením si činnosť jednu za druhú, ale tej prvej sa budem ešte venovať.
Venovať preto, lebo mnohí cítia nutkavú potrebu vrátiť sa do nejakého stavu, v ktorom cítili zväčša falošné bezpečie, alebo nejakú istotu, ktorá istota ani nie je. Verte mi Všetko raz pominie, ale jedno čo ostane ostane len láska.
Nie. To znamená, že tú prvú proste zanechám, ale celkom na ňu zabudnúť nemusím. Zabudnúť nemusím z toho dôvodu, aby som si sem tam pripomenul, ako som to kedysi písal, aby som sa obzrel, už s nadhľadom poza môj chrbát, a povedal si, že to zlé, čo je za mnou, je vzadu, a vzadu aj ostane.
@teal vďaka ti naozaj. vieš. jedná sa o to, že mám mnoho podnetov. chápem, že to môže liezť na nervy. ale tento portál bol zameraný pôvodne na články. robím to už vyše 12 rokov, a pripadá mi to stále, ako keby mi ešte nestačilo. neviem prečo niekomu sa to nepáči. veď keď to nechce, nenútim nikomu nič čítať. dostal som aj mnoho podnetov cez rp, ako im to pomohlo. ak im to pomôže, som veľmi rád. pre mňa je to hobby. nech sa ti darí. akurát som sa vrátil z pohrebu, takže onedlho pôjdem si zabehať kondične
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.