V živote sa niekedy predsa len stáva, že človek v nejakej eufórii, keď niečo dobrého a pozitívneho zažije, čo ho proste naladí, ale ta to má aj byť, si myslí, že ideálne je v podstate všetko to, čo sa deje jedine okolo neho a teda koncetruje okolo jeho osoby. Teda nevníma ani okolie, možno nevníma aj to, že ho niekto predsa len pozoruje. Zrazu prestane vnímať všetko to, čím sa možno donedávna zaťažoval, prestane vnímať možno všetko to, čo ho neskutočne urázalo, možno čo ho miestami ponižovalo. Možno až do takej miery, že taký človek si predsa len uvedomoval, že teda už hádam neexistuje nič na tomto svete, v čom by som pocítil šťastie. Kde by to pre mňa bolo ideálne, aby som sa v niečom vedel napríklad otvoriť. Aby som vedel nielen rozprávať, ale aby som vedel prehovoriť práve na tom mieste a v tom danom správnom čase, kedy je to naozaj potrebné, kedy sa to vyžaduje, a kedy tú situáciu nazvem pamätnou.
My všetci v podstate máme tendenciu posudzovať merítko veci len podľa nášho videnia. Ako to teda vidíme my. Ako sa teda pri tom všetko cítime, či nám je niečo príjemné, či si to chceme zopakovať, alebo je to pre nás menej príjemné, nepríjemné, možno to hraničí s nejakým vzbudením odporom. A na to všetko predsa nechceme ani viacej pomyslieť. Možno si povieme, že aj zlá skúsenosť je predsa skúsenosť, a vnímam to niekedy aj tak, že zlá skúsenosť mi predsa len dokáže otvoriť oči a pozrieť sa realite a pravde do očí, taká, aká naozaj je, a nie taká, ako si ju ja predstavujem, a toto si môže každý jeden za seba povedať.
Práve tu sa posudzuje vyzretosť, že človek prijíma aj to, čo nie je najsprávnejšie podľa neho, nie všetko, s čím súhlasí. Práve tolerancia hovorí jasne o tomto, že tolerovať neznamená súhlasiť, tolerovať znamená, že ten druhý názor proste prijmem taký, aký naozaj je, a pokiaľ to pre mňa osobne neznamená nejaký veľký zásah možno do mojej osobnosti, nebude ma to v nejakom spôsobe zaťažovať, spôsobovať mi bolesti, nebude ma možno v niečom diskriminovať, nebude to vo mne vzbudzovať pocit akejsi beznádeje, neistoty, a všetko to zlé, čo si teda vieme predstaviť, môžeme povedať, že dokážeme viesť plnohodnotný život.
Pýtam sa v nadpise akosi zámerne, či jestvuje ideálny život, ale skôr by som to zamenil za to, či jestvuje plnohodnotný, pretože otázka je, čo je ideálne, ale lepšia otázka je, čo je plnohodnotné, na to, aby som prežil, aby som vnímal všetku tu krásu sveta.
Niekedy naozaj stačí možno len malá zmena myslenia. zmena myslenia ale to je riadny proces by som povedal. To nieje predsa len tak. To je napríklad aj ako s cvičením. Darmo niekto si povie, že. Začnem cvičiť, a spravím niečo pre seba. no dobre, ale kedy to všetko reálne bude a nastane? Nastane to zajtra, alebo sa o to pokúsim najlepšie, ešte dnes. Ako to teda je? Môžem potom povedať, položiť si tú rečnícku otázku, ktorú si kladiem v nadpise článku, že v tomto prípade teda existuje ideálny život?
Prirovnal by som to napríklad ceste z bodu a do bodu b, a to si môžeme predstaviť všetko. našu cestu do školy, a zo školy, našu cestu do práce, možno za nejakými ľubovolnými voľnočasovými aktivitami, za našimi záľubami, za hocičím proste, čím cítime, že daná činnosť nás predsa len napĺňa akousi radosťou, pozitívnou náladou, že nie je všetko také zlé, ako sa na prvý pohľad zdalo, že naozaj mojím pričinením a trochu iným uhlom pohľadu sa dá prijať niečo, čo sa mi nepáči bez toho, aby som bol možno emocionálne a inak citovo rozorvaný, a vôbec to teraz nemyslím vyslovene z akéhosi čistého sentimentálneho hľadiska.
Záverom poviem v krátkosti naozaj len toľko, že tento pojem ako problém je vyslovene záhadou ľudstva, a nie je jednoduhé rozlúsknuť tento oriešok. Mám na to ale jedno riešenie. Pokiaľ človek všetko odovzdá naozaj do akejsi jednoduchosti, kedy prestane mať maniere, a začne nohami pevne žiť na zemi, kedy si pomyslí, že nie všetko má vo svojich rukách, ale je dobré spoliehať sa aj na to, čo sa píše v Písme Svätom, a neubudem to zanedbávať, vtedy nastane dokonalá premena, kedy pravdepodobne ten ideálny život naozaj jednak funguje, a bude existovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár