Nie každý kto klame, to myslí vážne úplne na sto percent presne to čo hovorí. Vieme dobre, že človek, ktorý klame, to nerobí viac menej dobrovoľne, ale skrýva sa tam poriadna dávka strachu. Možno nechce celkom zraniť blízkeho človeka, a tak klamať o niečom je predsa lepšie, pohodlnejšie, zakryť pravdu je celkom efektné, ako keby som niekomu mal šplechnúť do tváre niečo, čo ho môže raniť.
aj v duchovných kruhoch preferujeme význam pravdy v jej plnom rozsahu, ktoré spomína Písmo Sväté, že pravda človeka oslobodí. Je to pravda, pretože človek ktorý sa o niečom klame, obyčajne na to časom doplatí. Nemusí to mať nejaké obludné dôsledky a dopady na jeho okolie, alebo celkovo na jeho osobnosť, ale sám sebe kto škodí, isto nie je šťastný.
Vieme dobre, nie raz som to spomínal, že človek dosahuje niektoré úspechy nielen pre vlastnú potrebu, pretože chce niekam napredovať a nestáť na jednom mieste. Šanca kariérne sa odpáliť smerom dopredu, urobiť zmenu vo svojom živote, je niečo, čo je veľmi motivačné, ale niekedy ostane len pri rečiach, a na skutky, vykonanie teda toho kroku vpred už je dosť náročné, a nie každý sa na to odhodlá. Možno je to preto, pretože človek nevidí vo svojom okolí dostatok vzorov, ktorí by takto učinili. Mnohým je pohodlné nič nerobiť. nerobiť nič pre seba, stále sa možno niečím chlácholiť, stále sa za niečo ospravedlňovať, čo z neho celkom isto môže robiť notorického klamára. Človek ktorý sa stále za niečo ospravedlňuje, obyčajne niečo tají.
Nehovorím že teraz budeme ako inšpektor kolombo, ktorý za každú cenu chce odhaliť jadro problému, aby sa potrestal vinník, odhalila pravda, zničila každá lož, faloš, klamstvo, závisť, neviem ešte čo všetko negatívne dopady na celú našu spoločnosť by som takto mohol ďalej ešte postupne menovať, ale pravda... vidíte.... pravda je taká, že keď klamstvo nepomenujeme pravým menom, ktoré má, nikdy nebudeme mať istotu svojho konania.
Človek si dokáže veľa vecí ospravedlniť, ale to je ľudské. Robí to preto, aby všetká tá vlna kritiky, ktoré celkom ľahko sa môže skĺznuť napríklad do vlny odmietania, závisti, zbytočnej špekulácie, nemiestnej závistlivej kritiky, ktorá teda narobila viac škody ako osohu, a to predsa nechceme. Človek je to nato, aby si tento svet užil. vychutnal to jeho dobro, ktoré sa mi ponúka, a aby som tým dobrom ponúkol ostatných. Keď niečo napríklad viem, prečo by som sa o tom nepodelil s druhým. Ja osobne veľmi rád a ochotne sa snažím pomáhať tomu, kto ma o to požiadal. Nehovorím že som nejaký príklad altruistu, ale hovorím, že človek, ktorý pozná pravdu, je oslobodený od klamstva, pretvárky, ktorú neznášam.
Skôr či neskôr človeka dobehne to, pokiaľ hrá na dve strany. Môže sa stať, že proste ten človek ten akýsi vonakjší tlak viacej neunesie na svojich pleciach, a pred verejnosťou napríklad kapituluje, hoci, tá jeho kapitulácia celkom isto môže mať víťazný a oslobodzujúci charakter, napríklad ten, že človek prestane hrať... to, kým vlastne ani nikdy nebol, kým teda nie je, hrať sa na nejakého neviem koho, pričom pravda je niekde inde.
To, že človek je náchylný na klamstve, svedčí o jeho slabom duševnom stave, ktorý nie je dostatočne rozvinutý, a možno nebol odarený nejakou láskou. Pochopím to ešte, preto nikoho takto neodsudzujem, a naozaj saj vo svojom okolí poznám niektorých, a snažím sa im pomôcť. Debatou, spoločným športovaním, alebo keď si píšeme. Nehrám sa na niekoho, ktorý pozná kľúč od každej tajomnej komnaty, ale čo chcem povedať záverom....
Človek, ktorý nič neskrýva, je úprimný, nemusí mať automatický ľahší život, každý máme dosť svojich problémov, starostí, plaču, sĺz.... ale to, čo vlastníme je úprimnosť ktorá pochádza z pravdy. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár