Azda každý z nás niekedy v živote klamal, a to poriadne. Azda každý z nás zakúsil, aké je to, kedy nás niekto oklame. Kedy niekto práve na základe klamstva dokáže rozpoznať plnú pravdu, pozrie sa jej do očí, ako sa hovorí, odhalí ju takú aká je. Spozná to, čo možno doposiaľ nepoznal, čo nevedel spoznať, na čo možno do onoho času nemal ani osobné predpoklady, v čom si nebol stopercent istý, a možno chýbala mu dávka sebavedomia, sebadôvery. A možno bol veľmi naivný, pretože priznajme si jedno. Mnohí z nás, ktorí vedia, že prídem osobne na nejaké stretnutie aj o 15 minút pred tým, že sa naň osobitným spôsobom teším, a niekedy to vyjde, niekedy nie, ten človek to dokáže proste precítiť úplne.
A taký človek je niekedy klamaný, ale tam spozná pravdu. A možno sa ani nehnevá. Možno vôbec nemá síl a chutí sa na niekoho, alebo niečo hnevať, a možno ani to nemá v povahe. V jednom mojom článku, ktorých som napísal dosť, sa pýtam, či je klamať morálne,či je klamstvo akýmsi samozvaným zlom, či sa dá robiť zlo dobrom, alebo či sa dá robiť dobrom zlo. Možno som celkom isto zašiel do filozofie, ktorá jednak je nie jednoduchá, ale viete. Takto to naozaj býva. heslom toho všetkého, čo som napísal, znie asi jedno jediné, a to dôveruj, ale preveruj. Mnohí ale nerobia ani jedno ani druhé, a miesto toho, aby sa o niečom napríklad presvedčili na vlastnej koži, aby niečo sami vyskúšali, možno išli do nejakého riskantného kroku, z ktorého napríklad nemusia vyjsť víťazne, hoci morálni víťazi isto sú, zrazu cúvnu. Zrazu proste cúvnu, a nevedia sa pohnúť ďalej. Ako som spomínal začiatkom tohoto odstavca, človek vie, že je klamaný, ale práve na základe toho klamstva spoznal celú pravdu, a konečne sa mu otvorili oči. Ako to teda myslím.
Mnohí radi počúvajú pekné slová o sprostostiach, nezmysloch, pochlebovačných rečiach, alebo možno celkom isto aj zákerných útokov valiacich sa zovšadiaľ na ich stranu. Zrazu človek celkom isto je napríklad zmätený. Nevie čo robiť. Nevie niekedy čo si počať so záplavou možno chvály. Ktovie ako tá chvála bola v konečnom dôsledku myslená, či to bolo úprimné, alebo falošné, alebo nevie si dať rady možno keď sa mu dostane neprimeranej kritiky z jednej strany, ktorá nie jeden krát môže vyústiť do akejsi skrytej šikany. Na začiatku človek si môže myslieť, že je to normálne, ale to normálne nie je. Teda celé to všetko je jedno klamstvo, kedy človeka chcú proste ponížiť a taký človek sa právom pýta, kde je pravda, kde je teda tá spravodlivosť, prečo je človek tak veľmi skúšaný, keď naozaj muche byť neublížil. Prečo teda necíti úprimnosť, a keď aj cíti úprimnosť, tak len z toho negatívneho hľadiska, že človeku sa dostane síce úprimné, ale o to bolestnejšie slová, na ktoré chce najradšej zabudnúť, ale to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
A to by som na tomto mieste chcel podotknúť, že celkom isto neprávom nespravodlivo. Ale dajme tomu. Teda takým, ktorým hádam sami ani neveria, ale viera v to, že sa v niečom oklamem, že niekto ma klame, a niekedy klamstvo je veľmi príjemné, príjemnejšie ako tá realita v pravde... proste ten pocit je predsa len silnejší, a človek sa takto dostane pomaly ale isto do začarovaného kruhu.
Čo poviem na záver. Jestvuje spústa možností, ako sa oslobodiť od zákernosti, a to tak, že to človek proste opustí a nebude to podvedome vyhľadávať. Mnohí ale robia chybu, pretože nedokážu sa oslobodiť, odpútať práve od tých ľudí s ktorými je im možno fajn, ale cítia neúprimnosť, falošnosť, zákernosť. tie okovy sú naozaj veľmi silné, a nie je jednoduché ich pretrhnúť. Verte mi, viem presne o čom hovorím, ale zo skúsenosti taktiež záverom poviem asi toľko, že keď raz to vyskúšate, všetko to negatívne a zlé z vás opadne, opadne z vás každý strach, a budete pevne stáť nohami na zemi.
Celkom na záver ma ešte napadla myšlienka. Jeden výrok hovorí, že pred nikým sa neplaz, pretože nohy máš nato, aby si na nich stál.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
patrixo
8. 9.sept. 2020 23:27
to je vyborna otazka.. takmer na kazdom klamstve moze byt kusok pravdy
Napíš svoj komentár