Áno, dobre si povedal, jestvujú len dve cesty, a veľmi ľahko sa to dá dokázať.
V práci napríklad( teraz momentále nepracujem, odychujem, ale nehovorím, že akosi zaháľam, isto nie) som taktiež musel dodržiavať pokyny, niekedy nezmyselné, ktoré nemali hlavu ani pätu.
Zastával mi rozum nad tým, čomu všetkému som sa musel podriadiť. Spravil som to samozrejme preto, aby som zachoval na tom poste seba samého. Nerobil som to preto, lebo za peniaze by som si dal koleno vŕtať, ale preto, lebo 99 percent pracujúcich pri nariadení príkazu zhora sa musí automaticky podriadiť, a keď máš iný názor, obyčajne sa z daného miesta porúčaš. Názorný príklad ako odpoveď na tvoju prvú otázku.
A samozrejme jestujú len dve cesty, duchovná a pekelná. Pozri. Nik nehovorí, že jestvujú len dokonalí a zlí ľudia. Každý má šancu na zmenu. Ale komu niet rady tomu niet pomoci. A vieš kde sa končí všetka hmotná sláva? Na cintoríne pri hrobe. Ako kresťan verím že v posledný deň vstanem z mŕtvych, a verím v život večný, ako základná téza duchovného rozmeru kresťanstva.
Áno, môže to pripadať ako romantický scenár. Máš pravdu, že je jedno koľko pasáži budeš poznať, rovnako môžeš spadnúť. Ale tak isto rovnako môžeš aj vstať. Aj ja som mnohokrát padol, a ale mnohokrát som vstal.
To je ten rozdiel kde si niekto uvedomí, že som na zlej ceste, aha, musím sa vrátiť. Včera som autom bol hodne ďaleko. Len na koncovú adresu som si musel v i phone zapnúť navigačku. Navyše som niesol drahý tovar. Keby som nemal navigačku, teda pomôcku, pozri... netvrdím žeby som tam nezašiel.
Slovensko nie je amerika. Ale lepšie je mať orientačný bod, ktorý ti pomôže nasmerovať, a ostatné zvládneš.
Práve v tomto rozmere kresťanstvo vyzdvihuje duchovnú stránku človeka, ktorú logicky nevidíš, a racionalisticky nevieš dokázať, ale ona existuje. Vieš dokázať smútok? Veď neexistuje, a nikto ho nevidel. Alebo žiaľ nad niekým vieš dokázať? Predsa ho nikto nevidel. A je mnoho ľudí, ktorí od žiaľu plačú, ale je mnoho tých, ktorí takýmto ľuďom, ktorí teda od žiaľu plaču, ako spomínam, sa škodoradostne smejú, čo je samozrejme choré, nenormálne, ponižujúce, a mohol by som menovať teda ešte ďalšie faktory, ako tí, ktorí teda nemajú cit, súcit, nemajú srdce, nevedia čo je to láska, milosrdentvo.
A toto všetko mi ponúka napríklad biblia, veď aj sám Ježiš zaplakal, keď zomrel jeho priateľ Lazár. Vieš na toto je potrebná vyzrelosť. Ešte by som ťa možno doplnil, čo by si možno chcel počuť, a síce, že tí, čo veria v Boha, nie sú veľmi úspešní, a tí, čo nechodia, sú ateisti, majú šťastie.
Aj mne sa to stávalo mnohokrát. Mnohokrát ma odmietali, napríklad preto, lebo rok som študoval za kňaza. A keď som si to uviedol do životopisu, že teda som študoval v kňazskom seminári rok (za katolíckeho kňaza, ale len rok) to možno niekoho odradilo.
Niekomu je lepšie prijať učňovkára, ktorý jediné čo vie, je fajčiť, piť, oplzlo nadávať, schvaľovať rozličné sprostosti, žiť od výplaty do výplaty, nadávať na všetko okolo seba, ako sa niečo nedá, pričom realita je kdesi inde.
V takýchto kruhoch sa nedržím, a preto cítim pomoc Božiu, ktorú ti prajem. Ona je síce neviditeľná, ale existuje. V živote máš veľa záhad, ktorým nerozumieš, ale oni jestvujú, a majú účasť aj na tvojom jestvovaní, hoci by si to neviem ako chcel popierať. Ja v tomto, čo som ti napísal, v tomto príspevku, aj v mojom blogu, na ktorý si reagoval (vďaka, vážim si to,) píšem to, čo som zažil a viem že je to pravda. Nikomu to nepretláčam, a nechám vyjadriť sa každého, máme na to právo.
Záverom ti chcem povedať, že mne viera dáva veľkú nádej, teda nejaké čakanie, niekomu sa to môže javiť ako vzduchoprázdno, nečinnosť, ktorá sa časom pretavila do reality, za ktorú som bol vďačný, že som niekde na niečo čakal, a nič sa nedialo, lebo potom sa udialo v mojom živote niečo veľké, vďaka čomu som pocítil milosť Božiu. napríklad som nepracoval, a neskôr som pracoval v robote, kde som zarobil dvakrát toľko ako minimálka, a mal som príjem (ešte dnes ráno mi prišla výplata) ktorý teda ďaleko prevyšoval moje očakávanie, a ja sa napríklad pýtam.... Čím konkrétne som si to zaslúžil?
Čo všetko som dobré vykonal, že som toľko dobra dostal. A vidíš. Človek ktorý nedokáže sa pokoriť, nedokáže uznať svoju neschopnosť, a myslí si, že všetko dobré dosiahol len vlastnými silami, taký nebude naplnený nikdy.
Môžeš mať dom, autá, dobrú prácu, ale niekdy ten mizerný pocit nenaplnenosti ťa neprejde nikdy. Nechcem ti vtláčať nedajbože moje myšlienky, ak s nimi nesúhlasíš. Pohoda. Neberiem nikomu názor. Ale čo som ti napísal jednak v mojom blogu, a jednak v mojom tomto príspevku pouvažuj, kde kto konkrétne robí chybu. Ja ti prajem veľa úspechov, aby si bol šťastný.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár