Napriek tomu, že v mnohom danom texte, ktorý si napísal, sa celkovo ideologicko teologicky nestotožňujem, hoci myslím si, že paralelne opisujeme podobné veci, len z iného uhla pohľadu, teda máme akési odlišné synoptické chápanie, nebudem sa vracať k akémusi vysvetľovaniu toho, čo som napísal, to som vyjadril v mojom komente pod tvojím článkom, a vyjadril som to v danom konkrétnom článku. O to mi nejde. Ide mi presne o to, o čom píšem v nadpise už v poradí ôsmeho blogu.
Nechcem apelovať na teba. Máš svoj pohľad, ako mnoho iných, a je to tvoja vec. Skôr si ale myslím, že pri duchovnom ponímaní niektorých záležitostí, ako materializmus, jeho správne chápanie, odosobnenie sa od materializmu, ktoré som ja osobne rozoberal už nespočetne veľa krát, a ktoré mi pripomenuli pod moju fotku kedy som sa fotil v mercedese a podobne, je potrebná duchovná zrelosť, ktorú nie každý má. Teda každý je na rozličnej úrovni, ale to, čo nás spája, je jeden bod, do ktorého predsa chceme akosi viac osobne, individuálne, samostatne, to by som azda vyzdvihol dozrieť a dopracovať sa pravdepodobne všetci tí, na ktorom nám záleží oveľa viac, ako na hmotných statkoch, ako na materializme, ako na karierizme, kedy si človek má potrebu spraviť len svetskú kariéru, možno hrdiť sa nejakými titulmi, ktoré sa píšu pred menom za menom. Ja titul nemám, ani nikomu nezávidím, a prajem, pokiaľ človek naozak ide si svojou vlastnou cestou, a na tej ceste je šťastný, alebo to šťastie hľadá, chodí teda po nejakej ceste, na ktorej niekedy sa stráca, niekedy stráca svoj smer.
Ak by som doplnil ešte myšlienku v tomto článku, každý máme svoj pohľad, to nepopieram, je daný prostredím, v ktorom žijeme tou danou mentalitou a podobne, ale pravda ako taká je len jedna jediná, ale to, čo nás všetkých spája je tá rozličná cesta, po ktorej každý z nás ide, a predsa chceme prísť do jedného cieľa. Tak ako napríklad do nejakého mesta, alebo dediny jestvuje ciest viacero, na jeden koniec sa dostaneš z jednej dediny, obce, alebo mesta, na druhý kniec sa dostaneš zas z opačnej strany, a možno jestvuje aj nejaká tretia cesta, nejaká poľná cesta, ktorú nezriedka taktiež vieme poľahky nájsť, a ktorá taktiež niekam vedie. Možno je to nejaká skratka, ktorú poznajú domáci, alebo ten, ktorý športuje na bicykli, ale ona jestvuje, len ju treba objaviť.
Písal som o tom v mojich dvoch blogoch, či existuje cesta bez cieľa, alebo či existuje cieľ bez cesty, ktoré ma veľmi fascinovali, a naozaj dodali mi množstvo podnetov a inšpiratívnych myšlienok, pri ktorom som sa aj ja veľa naučil, pri ktorom človek sa dokáže zdokonaľovať vo svojom osobnostnom napredovaní, a nestáť na jednom mieste. Problém nás mnohých je ten, že keď človek niečo dosiahne, áno, on na tom pracuje určitú dobu, ale potom akokeby zaspal na vavrínoch. Už nepodniká cestu smerom dopredu, nevolí správnu cestu.
Už si myslí, že už nepotrebuje ten kompas, tú mapu, navigačku, ktorá bola tak veľmi nepostrádateľná pre neho práve v hľadaní orientácii na dané miesto, v duchovnom ponímaní to teda môže byť celkom isto na nejaké to miesto, kde by našiel konečne cieľ svojho života, smerovania, zmysel toho všetkého tak, že konečne sa proste na niečom ustáli, čo ho bude robiť šťastným, kde sa upokojí, a kde nájde akýsi, možno to vyjadrím metaforicky, bezpečný prístav pravdy a pokoja, ktorý tak veľmi mnohým ľuďom v súčasnosti tak veľmi chýba.
Záverom napíšem toľko, že to, čo som napísal jednak v tomto alebo iných mojich predchádzajúcich článkoch môže teda vyvolať frustráciu z nenaplnených túžob, ktoré sme si časom napríklad predsavzali, a predsa sa nám ich, možno zatiaľ, neviem na čom každý jeden sme, zatiaľ teda sme to ešte nenaplnili. A možno sa nám to ani celkom nepodarí, nakoľko pravé šťastie naozaj je veľmi ťažké hľadať v materiálnych statkoch práve preto, lebo technika ako taká ide míľovými krokmi dopredu každým dňom, a to, ak som to kedysi spomínal, čo bolo moderné dnes, zajtra bude síce tiež, ale vývojovo bude v niečom meškať a bude zaostalé.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár