Nazdar bratu. Vieš. Písanie ma baví. Záplava článkov. Pozri. Niekto má problém napísať ucelené myšlienky, kde vyjadruje názor na pálčivé spoločenské problémy podopreté autoritou vlastných skúseností.
A preto mnohí plytkí ľudia toho nie sú schopní. Vzhľadom na moju dosť náročnú prácu pridávam články len sobotu a nedelu. To je môj problém, že ich pridám sedem za sobotu, alebo šesť za sobotu a jedno v nedeľu. Proste to tak chcem, a nikde nie je napísané, že to tak nesmie byť.
Inokedy tu nie som. (celý týžden nemám net.) Navzdory tomu od netu som si odvykol, ale písanie je moja záľuba. Moje blogy sú o tom, že ako ľudia sme rôzni. Ale predsa jedno nás spája. A to si mnohí uvedomia len vtedy, kedy buď padnú, alebo následne povstanú zo svojej činnosti alebo nečinnosti.
Ja som v tomto ako aj v mnohých mojich blogoch pridal teda niečo čo je spoločné pre možno viacerých z nás. Problémy v medziľudských vzťahoch, problémy v prijatí seba samého, opisovaní svojich túžob, to všetko sú akési elementy, ktoré neminú pravdepodobne nikoho z nás.
A je jedno či sa na to pozeráš z hľadiska písania blogov, čo robím, je jedno či takto vnímaš napríklad ja neviem... spolužiakov v škole, teda v čase, kedy si chodil do školy, alebo kolegov v akuálnej práci. čo sa týka kresťanského ponímania ktoré si načrtol. ja neopisujem len svoje pocity, ja píšem to, čo vidím. blog je na tom, aby si vyjadril svoje pocity, to máš napísané aj v stanovách.
Keď sa môžeme rozprávať o tom, čo je záplava vlastných slov, myšlienok, v rozmere modlitby, alebo rozjímania, tak nejaké siahodlhé komentáre nemajú prístup, nemajú šancu.
Uvažovanie napríklad nad biblickými staťami je niečo, čo je človeku ako veriacemu vlastné, a tam to nik nepotrebuje opísať. sam nad tým rozjímam pri svojej práci, kde dostávam mnoho inšpiratívnych prvkov. ako teda píšem v mojom článku, a vyjavil som to v niekoľko, píšem tak, čo je spoločné pre viacerých.
Mnohých zaujímajú nejaké skúmanie seba samého, ktoré ale nevedia podložiť vlastnou skúsenosťou, pretože sú plytkí, a máločo zažili niečo podnetné, a nielen to detinské, detské, alebo tínedžerské, nejaké vpády, nejakú zábavu a podobne. Ztoho všetkého som vyrástol.
A pýtaš sa ma, či nemám skôr počúvať. skade usudzuješ bratu, že tak nečiním. vieš konkrétne čím sa zaoberám. nevieš. nevieš o mne nič, ale nič ti samozrejme touto cestou ani nevyčítam. To je presne žiaľ, chyba, ktorou oplývame, ale nevieme to zmeniť, pretože jedine Ježiš videl do vnútra človeka naozaj. to je presne ako keď v kánone sv. omši sa spomína prosba, nech Boh prijme do kráľovstva aj ostatných našich bratov a sestry i tých, ktorých vieru iba ty si poznal. A práve tí ľudia zažili možno najmenej pochopenia ale maximum odsúdenia práve na základe poznania akéhosi vonakjšieho obalu, a nie skutočného jadra, to, čo obsahuje. Čo keby sme zbúrali predsudky konečne, a prijali jeden druhého takých aký sme.
Mnohí sú neúspešní, lebo si nechcú dať poradiť, a stále žijú vo svojom sterotype. Mnohí sú úspešní, lebo od začiatku nasadli do toho pomysleného rozbehnutého vlaku, a mnohí až po mnohých rokoch pochopili, kde je ich méta, a práve teraz ju dosahujú, dosahujú ten pomyslený ideál krásy tela a ducha, čo spomína kalokagatia v antických dejinách. A práve to, keď si to uvedomíš, prijmeš seba samého. to však neznamená, že všetko zrazu len tak pominulo. Len to vieš prijať, si trochu viac stotožnený s tým dejiskom okolo teba, ktorému častokrát rozumieš len ty sám. Asi toľko som ti hcel napísať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár