Je veľmi tenká hranica medzi dvoma pojmami, ktoré chcem v článku spomenúť, a síce. Optimisticky naladený človek, a realista, ktorý je pesimista. Aký teda môže medzi nimi byť rozdiel, v čom teda to môže spočívať.
Vieme dobre, ja som osobne realista, že darmo niečo nie je akosi nám priaznivo naklonené, ja osobne nedávam na nejaké pocity, hoci som energickej povahy, všetko buď je, alebo nie je. Buď teda niečo je realita, ktorá ma obklopuje, alebo to neexistuje, nikdy to neexistoval, a spadá to do pocitov, ktoré človeka môžu príjemne, alebo menej príjemne zaplaviť. Sú to nejaké emócie, ktoré hrajú dosť podstatnú rolu v živote človeka. Niektoré nepríjemné emócie veľmi úzko súvisia s realitou, v ktorej sa nachádzame, pretože vieme, že buď je niečo skutočné, alebo nie je. Obyčajne keď človek má v niečom len zlý pocit, má to krátkodobé trvanie, ktoré pominie. Silní jedinci predsa vedia, že človek sčasu na čas je v niečom otrasený.
Ako hovorí príslovie, človek, ktorý prehrá, príde opätovne do boja posilnený. Tam je dôležité to spojiť s tým pojmom osobná prehra, pretože on vie, že ešte neskončil, a všetko to nie dobré berie ako výzvu, opätovne sa možno niekomu postaviť zoči voči a dokázať, že s ním môže napríklad počítať.
Práve preto, lebo takého človeka proste môže zaplaviť frustrácia z nenaplnených túžob. Pretože človek ktorý tendenčne za niečím kráča, sa len tak ľahko nevzdáva. Má proste nejaké plány, túžby, ktoré sú hnacím motorom vpred na jeho ceste. Mnohí to nechápu, a mnohí považujú takéto správanie možno za hranicou, za niečo iracionálne, pre nich častokrát menej pochopiteľné. Veď predsa keď som niečo nedosiahol, svet sa predsa nezrúti. Áno, svet sa nezrúti, ale človek, ktorý v niečom zaznamená proste osobnú prehru, častokrát býva frustrovaný, pretože mylne si myslí, že on je ten najhorší, a príčina celkového zlyhania, kde sa samozrejme ľudsky mýli, pretože my ľudia sme tu predsa preto, aby sme si pomáhali.
A problém mnohých je ten, že človek ktorý chce niekomu pomôcť, sám tým zlým prešiel, sám prešiel nejakou krížovou cestou, a vie, aký je to nepríjemný pocit, a nechce, aby ten človek pri ňom zažíval rovnaké skleslé pocity, ako preciťoval on. Zámerne som napísal pojem preciťoval, pretože niektoré veci nestačí len pociťovať. Nestačí v niečom len akési krátkodobé poznanie, ktoré pominie ale niečo, čo človeka naozaj zasiahne, na čo len tak ľahko nezabudne, či už v dobrom, alebo zlom, pretože z obidvoch prípadoch predsa sa dá poučiť.
Práve preto môže teda frustrácia z nenaplnených túžob spôsobovať častokrát uzdravenie vnútorné pre človeka, ktorý síce vidí nádej, ale s ničím dobrým ho v podstate nespája.
Záverom toľko vyjadrím, že každý jeden deň mi predsa dokáže priniesť mnoho dobrého, stačí len pozitívne myslieť. Sám by som tomu neveril po všetkých tých nezdaroch, ale ono to naozaj funguje. V tieto dni sa veľa modlím. modlím sa denne niekoľko ružencov popri práci, a veľmi mi to pomáha, a týmto by som chcel vydať aj moje osobné svedectvo. Nech sa vám darí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár