Niekedy naozaj nás pochytí opravdivé rozčarovanie, ak sa do niečoho pustíme, a napríklad sklame nás napríklad technická vybavenosť. Napríklad zapneme si televízor, a niekedy sa nám teda môže celkom isto v pohode stať, že napríklad v dôsledku akejsi chybe na vysielači nám nefunguje obraz, vypadáva zvuk, celkovo je slabý signál. Môže sa to stať v najmenej vhodnej chvíli, ak napríklad ide dobrý program, na ktorý sme sa viac menej tešili. Presne pred týždňom sa mi napríklad stalo, že mi odišla zvuková karta. Nakoľko s notebookom cez týždeň nepracujem, pretože mám pri sebe tablet, mi to veľmi nevadí.
Alebo sa môže stať, a mne sa to stalo presne minulý týždeň, ale naštastie som na chybu prišiel a dokázal ju napraviť, nebolo to až také zložité, že nemusí nám fungovať internet na notebooku. Dole na notbuku mám taký čarovný posuvný gombík, s ktorým si zapnem a vypnem wifi. niekto kto používa notbuk vie samozrejme o čom hovorím, nič to nie je zložité. Za normálnych hľadísk sa toto nikdy ani nevypína, nedáva to logický zmysel, ale minule som si ho po týždni nepoužívania našiel vypnuté. Nevadí. Stáva sa, bodaj by sa horšie nestalo.
Ak sa vrátim k predchádzajúcemu odstavcu, mnoho z nás v dôsledku výpadku jedného miničlánku čohosi stáva funkčnosť automaticky v celom jeho znení. To všetko preto, lebo naozaj nie sme zvyknutí, že niečo nejde na sto percent, a všetko chceme stopercentné.
Mnoho firiem, a podnikateľov majú vo svojej náplni práce perfekcionizmus. Prirodzene, aby všetko fungovalo tak ako má, vyžaduje sa istá miera disciplíny, ktorá má za úlohu zamedziť akémusi prípadne vzniknutému neporiadku. A keď aj ten neporiadok pravda niekedy vznikne, čomu sa nie vždy dokáže pravda zabrániť, pretože sa to stáva, je dobré, keď človek bez akéhokoľvek zmätku a zmenu zaužívaných pravidiel dokáže záležitosti napraviť na správnu mieru. A tak by to pravda aj malo byť.
Zamyslel som sa nad tým, či už niekomu z tej čarovnej a magickej dokonalosti náhodou neprepne, pretože aj dokonalosť môže byť celkom isto ohrozujúcim faktorom predovšetkým po stránke duševného zdravia.
Záverom ma ešte napadli niekoľko myšlienok, ktoré chcem vyjadriť. Keby teda všetko fungovalo na sto percent tak ako má, nikdy by sme si nič potom nevážili, ale v konečnom dôsledku by sme nevedli nič opraviť a s ničím by sme si nevedeli dať rady. Vždy by sme sa len spoliehali na akési zhody okolnosti a neviem ešte čo. Preto občas veci nemôžu a ani nefungujú tak, ako prirodzene, chceme my. Práve toto pôsobí ako veľmi dobrý stimul pre tých, ktorí sa musia pohnúť nejakým smerom, a sami to nedokážu, sami nedokážu od seba nič pozitívne spraviť, pretože nechcú. Rozmýšľajte nad tým.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár