Ak sa mám priznať, od rána mi je hrozne zle, od noci. Trochu sa to vylepšilo, mal som trochu práce s počítačom, dával som si niektoré veci doporiadku a tak ďalej.
Pýtam sa teda, či je dobré niečo nevedieť, a žiť v ilúzii.
Človek od počiatku prahol za poznaním... A práve to prahnutie za poznaním človeka ešte viac môže kdesi zamotať, môže ho zneistiť , v najhoršom prípade ho môže v niečom aj zničiť. Priviesť do zlého konca. Vystanoví mi z tohoto všetkého otázka, že čo všetko ešte chceme vedieť také, čo sme doposiaľ predtým nevedeli? Na čo všetko nám to je. čím niekedy človek viac vie, tým viacej sa stáva obeťou vlastnej pýchy a vlastných cieľov, ako som to započul v nejakej piesni z rádia ešte minulý rok. a je to pravda.
... a chcel nabrať čo najviac informácii, celkom prirodzene, ako som to raz rozoberal, že informácia predsa svojimi faktami, skúsenosťami a vedomosťami znižuje nejasnosť a nevedomosť príjemcu.... To je ako poučka vystrihnutá z učebnice nejakej výpočtovej techniky, informatiky, alebo nejakého vedného odboru, ktorej sa prikladal nemalý význam a zaiste ten význam tam aj je. Kto teda chce ostať v nejakej nevedomosti, bez prísunu informácii, kedy niečo najviac potreboval. Asi nik.
Ale na druhej strane kto chce vedieť všetko. Kto chce vedieť všetko, čo je príjemné, a čo je nepríjemné, čo je užitočné, a čo je neužitočné.
Predchádzajúci odstavec, ktorý som napísal bol asi prvým odstavcom v zošite od informatiky, kde som si robil poznámky ešte zo stredoškolských čias. Niektoré predmety ma veľmi bavili a snažil som sa ich učiť naspamäť. Je to v podstate veľmi praktické lebo hocičo potrebujem vedieť, viem si na to takmer okamžite spomenúť čo je veľmi dobrá výhoda najmä pre takých, ktorí majú dlhodobú pamäť.
Dlhodobá pamäť je vynikajúca okrem toho, že človek si pamätá nejakú podstatu niečoho, ale živo si napríklad pamätá aj presne nejaké okolnosti, ktoré ich sprevádzali. Ak niekto napríklad maturoval môže sa mu vynoriť trebárs pekné počasie, ktoré vonku panovalo, ktoré potvrdilo tú celkovú eufóriu, kedy človek v danom okamihu zmaturoval, a .... a všetko zrazu bolo okolo neho také super, príjemné, čarovné, veselé a vedeli by sme teda mnoho superlatív okolo toho ešte vymenovať, čo by sa dalo.
Predsa len sú isté okolnosti okolo nás, ktoré jednak vieme, a ktoré jednak nevieme zmeniť. Keď niečo nevieme zmeniť, a teda takto môžeme žiť v nejakej ilúzii. Častokrát spojivkom v tomto všetkom je jedno jediné, a to strach.
Strach z niečoho nového, možno niečoho, čo nie je celkom bezpečné, teda je to nebezpečné, vytvára to obavu, nutnosť možno nejakej sebaobrany, analyzovania si svojich možností, a možno aj nemožností, čo všetko mám, a čo všetko nemám. Na čo konkrétne mám a na čo nemám. Správne sebazhodnotenie týchto faktov, pomôžu človeku zanalyzovať si svoje jednak potreby, ale aj to, čo nepotrebujem. Je potrebné vedieť čo konkrétne potrebujem, ale aj to, čo nepotrebujem, ba čo viac. Fakt nepotrebnosti, čo nepotrebujem nechcem vnímam ja osobne ešte o krok vpred v myslení, čo môže človeku len pomôcť.
Veľa z nás vedia veľmi dobre, čo konkrétne potrebujú, najmä sa to týka finančnej otázky, v tom pravda má jasno asi každý jeden z nás, ale na druhej strane nie sú si dostatočne istí, čo teda konkrétne nepotrebujú a čoho konkrétne by sa chceli v najbližšom období nenávratne zbaviť. A práve zbaviť sa nejakých toxických vecí je v podstate veľmi potrebné a účinné na to, aby človek mohol začať s niečím pracovať.
Je dobré, kedy človek spozná pravdu, ktorá možno ho najskôr v niečom zamrzí ale na druhej strane nebude žiť v nejakej ilúzie vlastnej dokonalosti, alebo predstave o dokonalosti iných ľudí ktorých mám okolo seba, alebo o schopnosti či neschopnosti... a všetci veľmi dobre vieme, že o tomto by sme mohli rozprávať naozaj veľmi dlho.
Záverom môjho článku by som opomenul ešte niečo.
Nutne všetko spoznať ako tak nemusím. Všetko nutne vedieť nemusím. Na jednotky som sa nepotreboval učiť, len pre nejaký dobrý pocit. To, čo potrebujeme mať, sú aj spomienky na niečo, čo v nás tvoril pocit šťastia, hoci to nebolo práve príjemné, z čoho som sa poučil a pred čím som si nezatvoril oči, ale celé to precítil. to nebola zaiste ilúzia, ale realita, ktorá pomáha človeku uspieť v neskoršom čase.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár