Mnoho ľudí túži robiť akési dobročinné diela. Sčasti je to prirodzené, lebo Pán Boh predsa už na začiatku povedal prvým ľuďom to, že máme si podmaniť túto zem. Slovo podmaniť sa dá interpretovať nielen vo vzťahu k nejakému osobnému alebo spoločnému vlastníctvu, ale je to primárne zamerané na spravovanie, na dôsledné a zodpovedné hospodárenie s čímsi, čo nám bolo zverené do starostlivosti. Základ všetkého je ľudská ochota, ochotný prístup zodpovedného a čestného človeka, ktorý sa chce s niečím rozdeliť.
Ako to súvisí s článkom?
Vieme že v každom dobre sa skrýva aj kus vypočítavosti, a nikdy nevieme, kedy sa to prejaví. Sčasti je to aj normálne, pretože ten človek, ktorý reálne pomohol niekomu, chce počuť, že osoba, ktorej sa pomohlo si to predsa len váži a bude to na osoh. Ak sa niečo také nedostane, môže nastať v darcovi zlý pocit, že jeho dar nebol vhodný, možno ho mal darovať komusi inšiemu, že nevystihol druh daru.
Toto sa napríklad často stáva v rodinách, keď napríklad rodičia obdarujú darom svoje dieťa, a ten svoj dar proste neprijíma. Nenazval by som to, že si to neváži, len si to neuvedomuje, čo sa vlastne deje, že niekto sa musel obetovať koli niečomu, aby on to mal.
Necíti sa na to, to je ešte ten lepší prípad. Svedčí to o silnom uznaní svojho daru, ktorý azda nepovažuje za potrebný z praktických dôvodov, a preto sa ho často dobrovoľne vzdá v prospech niečoho ešte lepšieho alebo užitočnejšieho. Často také dieťa, ale to sa bavíme už o vysokom stupni vnímavosti a ľudskosti, býva v rozpakoch a nevie, ako má prijať ten dar. Nie všetko, čo dostaneme, alebo to, čo chceme, naozaj aj potrebujeme.
Prvotne predsa sme to vnímali predsa ako deti, a viacerým vám, ktorí ste tú ešte v mladšom veku to predsa zažívate. Mnohým to moc imponuje, ako im niekto poďakuje. Robia sa z toho mnohé senzácie, pretože tí ľudia to potrebujú počuť. Je samozrejme normálne, ak rodičia učia deti správne rozmýšľať a dobre rozlišovať predovšetkým o užívaní hodnôt na tomto svete. Čo si ten človek má vážiť a čomu venovať patričnú pozornosť. Správny rodič učí dieťa tomu, aby sa vedelo rozdeliť s čímsi, čo má nadbytok, a aby nebolo lakomé, aby sa prejavilo to dobro, čo je v ňom. Môžeme sa na to pozerať z viacerých hľadísk.
Ak raz pomôžem niekomu teraz, a idem sám od seba a nečakám a nežiadam nejaký podnet zvonka, to isté sa časom môže stať mne v opačnej forme, a vtedy zistím, na čo to všetko je dobré.
Lenže tu si musíme uvedomiť, že každý nápad vyžaduje nielen akési vnútorné nasadenie, pretože to po čase môže ochladnúť, ale naopak, osobná vytrvalosť pokračovať v tom diele. Nie každý je toho schopný.
Mnoho ľudí nedokáže absolútne poďakovať, necítiť to z ich prejavu. Nehovorím teraz, že človek má menovať nejaké litánie a ďakovačky, ale každý vie vnútorne vycítiť, či obdarovaný to proste len očakával, alebo bol naozaj prekvapený. Ten kto je naozaj vďačný vie sa patrične odmeniť. Niekto odmenu nežiada, pretože ten dar má vtedy cenu, keď ti to ten človek nevie nejako vrátiť, ale vždy sa snaha ocení.
Tu sme na koreni problému, že mnohí vnímajú aj nejakú charitatívnu pomoc ako niečo čo je úplne samozrejmé, čo má proste byť, čo je normálne, ale to tak nefunguje. Vidíme, ako snaha mnohých ľudí, ktorí skutočne starostlivo chcú komusi prispieť ku skvalitneniu života ostávajú sklamaní, ak nie aj oklamaní, že ich snaha vlastne vyšla navnivoč, a to všetko vďaka benevolentnému a nezodpovednému prístupu týchto obdarovaných. Toto nemám rád...
Na záver by som spomenul asi len toľkoto. Mnoho má také dobré srdce, že to vedome prehliada, ale ten druhý si to neváži a je veľká otázka, či si to zaslúži.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
notme
12. 2.febuára 2017 15:21
dobrocinnost je sebecka. ludia to robia kvoli uspokojeniu vlastneho svedomia a naplneniu svojich moralnych zasad. pomahaju, lebo ak by to nerobili, citili by sa neprijemne. pomahaju, lebo sa nechcu citit neprijemne. robia to kvoli sebe, pomoc inym je len "vedlajsi efekt".
3
Z extrémneho hľadiska sú altruisti tí najväčší egoisti, pretože pomáhajú druhým len preto, že z toho majú dobrý pocit
Napíš svoj komentár