Vážime si dostatočne pomoc od druhých? Takéto a podobné otázky si môžeme položiť najmä vtedy, ak si sami, a to je ešte ten lepší prípad uvedomujeme, že nie vždy, čo sme odviedli, bolo stopercentné, a keď si uvedomujeme, že sme len na škodu veci len našou minimálnou mierou prispeli k nejakému dobru v tom pracovnom kolektíve. Keď to už máme za sebou.
Potom na druhej strane ale niet sa čomu čudovať, že to mnohí šikovní práve túto obmedzenosť mnohých dokážu doslova geniálne zužitkovať a všetko takto pekne vyťažiť vo svoj prospech s minimálnym stupňom zaťaženia. A pritom navonok vyzerajú ako keby nevedeli do päť narátať.
Je veľa múdrych ľudí, alebo vzdelaných, študovaných, ktorí to vedia nie kvalitne využiť, ale podlo zneužiť. Tu vidíme, ako nie nejaká ľudská múdrosť, ale tá božia múdrosť zohráva úlohu pri tvorbe ľudských vzťahov.
Nechcem zachádzať príliš do detailov, ale spomenul by som trebárs vedomosti využité nie na dobro ale na zlo spoločnosti. ak to mám všeobecne povedať, opísať, je mnoho ľudí ktorí prešibanosťou, prefíkanosťou dokážu čosi ovládnuť do takej miery, že sa tešia, z kapitulácie či skôr prehry druhých.
Mnoho takýchto sa doslova vyžíva pri neschopnosti svojich spolužiakov alebo najbližších kolegov, aby potom svojím príspevkom, svojím korigovaním druhých nieže dokázali čosi napraviť, ale práve naopak, aby ponížili toho druhého a poukázali na neho ako na neschopného. Často sa to stáva aj vo vzťahu učiteľ a žiak.
Napríklad toto všetko môžeme pozorovať, a to píšem z vlastnej skúsenosti, v škole. Ak som nemal trebárs v obľube nejakú vyučujúcu, a doslova sedela na mne, teraz to myslím všeobecne, nemal som dobrý pocit už čo i len z jej prítomnosti. Nemal som dobrý pocit ani vtedy, keď sa to celé skončilo, a viac sa ma tá situácia netýkala.
Niekedy sa to občas prenesie do inej oblasti, spomenieš si na to pri nejakom inom neskoršom nezdare, alebo keď ti niečo nevynde v pracovnej oblasti, a ty sa snažíš hľadať, kde sa stala chyba. odpoveď na túto otázku ti dá situácia z pred rokov, keď človek ešte nebol dostatočne zrelý na riešenie nejakých sporných morálnych momentov, pred ktoré bol zrazu v tej situácie postavený a donútený ju nejako prežiť, bez ohľadu na dobrý či zlý výsledok. Môže to byť niečo ako neskorší dopad na udalosti spred rokov.
Na strednej sa mi to nestalo nikdy, na základnej som to vnímal ako to, že tam berú žiakov ešte ako deti. Nič viac. Vždy som sa potešil, keď z akéhokoľvek dôvodu nebola prítomná na vyučovaní. Nechcem povedať, že som mal nejakú škodoradosť, lebo vtedy som to nevnímal ako vzťah človeka k človeku, kedy treba staršiemu preukázať úctu, čo sa učí na občianskej výchove a čomu človek postupne zreje v dospelom veku, ale proste ten deň bol hneď krajší.
Na záver by som to azda takto zhrnul. Nenechajme sa využívať v prospech iných, lebo my sme potom považovaní často ako nejaký prostriedok na dosiahnutie cieľa, nikdy v tom cieli sa s nami o ten koláč nepodelí nik. Nebuďte otroci druhých ľudí. Vedzme, že všekto má svoje hranice, aj z našej aj z opačnej strany.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár