Azda nie jedna otázka v základnej, alebo strednej škole, možno na vysokej už azda vôbec, tam to nikoho nezaujímalo, akurát tak na skúškach, alebo dekanskom termíne a podobne znie asi toľko, čo konkrétne som sa učil doma, koľko som možno tomu venoval čas, ako som efektívne využil všetky možné dostupné prostriedky preto, aby som si osvojil dané učivo. Azda nič nové som nepovedal v týchto úvodných mojich vetách, je to známe zo školského prostredia. Čo ale týmto chcem povedať.

Mnoho ľudí prahne po poznaní. Prahne po tom, aby malo nejaký titul, s ktorým by sa pokúsil spraviť závratnú kariéru, a potom po čase zistí, že ten titul nepotrebuje k tomu, možno trochu zbytočne stratil čas, najmä v dnešnej uponáhľanej dobe. Dá sa samozrejme na to pozrieť z rozličných uhlov pohľadu, pretože je rozdiel niečo vedieť, ako byť informovaný, a je rozdiel niečo sa naučiť v podstate to, čo sa mi zíde do života.

Ja mám čerstvo za sebou štvorročnú skúsenosť, ktorú by som nevymenil za nijaké poznatky. Znie to síce ako neodborne povedané, veď predsa život mi prináša rozličné vedomosti, skúsenosti, načerpané z prostredia, kde som sa nachádzal v minulosti, kde sa nachádzam v súčasnosti, a ešte ktovie kde všade sa budem nachádzať v budúcnosti, to samozrejme je veľmi ťažké predpovedať, takto vopred odhadnúť a podobne.

Porovnávanie kvalitatívnych parametrov je dosť nebezpečné. Na jednej strane napríklad titul mi zaručuje nejaký spoločenský status, ale pokiaľ vykonávam možno podradnú prácu, v podstate je mi zbytočný. Ja mám osobne skeptický pohľad na dnešnú pedagogiku, nakoľko som v minulosti učil dva roky, avšak málokto si uvedomuje, že na to, aby som sa niečo naučil, nepotrebujem memorovať nejaké skriptá, čo je veľmi náročné. Možno jestvujú nejakí veľmi veľmi vzdelaní jedinci, ktorí to dokážu. Tuším na mojej strednej bola nejaká žiačka, ktorá to naozaj dokázala, ale to by som označil už za patogénny jav, čiže nejaký stav, ktorý reálne môže spôsobiť ochorenie. Možno v tom, že človek je posadnutý za nejakým poznaním, ktoré reálne nepotrebuje, v tom by som zahrnul napríklad všetky poznatky ecnyklopedického charakteru, alebo úzkoprofilové záujmy, ktoré hraničia s bizardnosťou, najmä preto, lebo neoslovujú ani vyhradenú úzku skupinu ľudí s nejakými záujmami.

Preto je nežiaduce, aby sa na niekoho hľadelo len zvrchu, alebo hľadelo vyslovene zospodu, pretože základná idea spoločnosti znamená, že všetci sme si rovní, a nejestvuje medzi nami nijaká kvalitatívna súčinnosť, ktorá by toto dokázala vyvrátiť. Tento svet je tak dobre poskladaný, že každý človek vykonáva takú prácu, aká mu prináleží. Vždy sa dá niečo nové naučiť, aj keď niečo vyslovene nechce.

Ako príklad by som uviedol, kedy som na nejakú ponuku reagoval len preto, lebo som už chcel, musel, a bolo to vyslovene hlboko pod štandartom.

Tam som zistil, že darmo som sa niečo nové naučil. Pokiaľ človek nevie efektívne využiť svoje vedomosti na to aby to pretavil do reality, moje poznanie mi nikdy alebo len málokedy prinesie požadovaný úžitok. Prejavuje sa to napríklad nejakou zbytočnou frustráciou, možno lamentovaním nad premárnenými situáciami a možnosťami, ktoré sme napríklad mohli využiť, nevyužili sme, alebo sme na to nemali požadované vzdelanie, a nejaké kľučkovanie by nám v nijakom prípade nepomohlo, pokiaľ človek nemá známosti, ktoré sú veľmi potrebné. 

Záverom chcem povedať nie hanu na študijné zameranie, ale to, ako človek niekedy nie je schopný efektívne využiť všetok svoj potenciál, ktorý v sebe nosí, a týka sa to nie z jeho strany. 

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár