Sú tam rozličné praktické rady, ktoré ma napríklad zaujímajú z bežného duchovno kresťanského, liturgického prostredia, ale nielen takéhoto, dáva tam praktické rady aj ohľadom bežných informácii čo sa týka informatiky, programovaniu, všetko proste zo sveta počítačov. Je to inak veľmi super, a vrelo to odporúčam, ak by niekto mal záujem, vedel by som mu do správy poslať aj link, tu do blogu tu pridávať teda isto nebudem, kde teda si dokážem celkom isto ozrejmiť niektoré fakty, niektoré informácie, veľmi užitočné, nejaké zaujímavosti, ktoré som sa napríklad niekde inde nedozvedel.
Nehovorím, že to teda nikto nerobí, ale toto mi príde proste úplne super. Nejde o nič výnimočné, predsa len je to niečo, čo človeku rozšíri obzor jeho vedomostí, čo značne kvitujem. Ako to súvisí s mojou tematikou. Možno nijako, potreboval som to spomenúť krátko pred tým, ako poviem podstatu článku, len poviem toľko že...
Človek nie vždy musí byť sentimentálny, ale na druhej strane nie vždy musí všetko brať vážne, také aké to nie je... Doteraz sme si hodnotili situácie, kedy je dobré, aby človek bral niečo také aké je, brať to vážne, reálne si uvedomiť na čo máme a na čo nie, pomenovať si tie dostatky, ale aj nedostatky, pozitívne hodnotiť dianie okolo seba, čo celkom isto značí aj skutočnosť, že budem sa na niektoré veci pozerať kritickým pohľadom a myslením, a dokážem povedať aj svoj názor na vec, aj za cenu, že sa to napríklad nebude niekomu páčiť a.... možno budem za to pranierovaný, možno aj šikanovaný, možno zastrašovaný a mohli by sme takto menovať ďalej a...
...nepozerať sa na niekoho len z pohľadu takého, aký je.... alebo ako sa mu javí, ale dobre skúmať, čo všetko ten človek proste obsahuje.
Práve preto vyslovujem domnienku, že rozum a cit sú dve podstaty, ktoré idú celkom isto spolu, ale nie som si istý, že na tých pomyslených miskách váh v hodnotovom rebríčku, ktorému z nich urobiť zadosťučinenie. Pridal som teda jedno zamyslenie, ktoré teraz tu napíšem.
v každom človeku (klasická úvaha o akejsi univerzalite posudzovania osobnosti ako takej)
...sa sčasu na čas prejavia aj isté inštinkty a pudy, ktoré nemajú nič spoločné nielen s citmi, láskou, rodinným či materinským a synovským putom, ale celkovo s ľudskosťou, jeho najnižšími alebo najvyššími pudmi, ktoré teda môžu alebo za istých okolností teoreticky nemusia byť ovládateľné...
a človek pri týchto inštinktoch a pudoch je vyslovene roveň zvieraťu. Teda celkom myslené nie preto, lebo bude žrať z misky ako pes, alebo spávať v brlohu ako medveď ale to, že si spomenie na to všetko zlo, ktoré sa mu dostalo a v plnej spravodlivosti hraničiace so živočíšnym pudom sebazáchovy odvrhne najhorším spôsobom všetko a všetkých, na ktorých si spomenie, čo všetko mu kto vyparatil za života.
Vedel by som vám menovať aj horšie veci, ktoré som síce na vlastné oči nevidel, ale z rozprávania či už očitých svedkov, alebo nejakého spisu či opisu udalostí, ktoré bolo zverejnené.
Takže dá sa povedať, že presne tak, ako to opisujú aj napríklad filozofi dávnejšej doby, keby ste sa zaujímali o filozofiu, v každom človeku, a je jedno kým ste... či ste pohan, kresťan, ateista, teista, deista, a neviem ešte čím všetkým sa skrýva kus normálneho človeka a človeka, ktorý vám tú pravú tvár nastaví vtedy, kedy to uzná za vhodné, a tým pádom v momente budete vedieť na čom ste. a sú ľudia, ktorí sú takí priami, a pritom tak jednoduchí, že vás to môže ešte veľmi zabolieť, samozrejme nemusí to byť konkrétne rodina, hocikto iný, ktorému veríte, ale... dôveruj ale preveruj.
Záverom mojej úvahy, myslím si že v niektorých tematických článkoch predsa len by som sa k tomuto rád vrátil, pretože je to obľúbená tematika chcem povedať jedno ešte.
Neviem presne konkrétne zhodnotiť, a nie je to celkom jednoduché, čo konkrétne má v rovine uvažovania prednosť, pretože to jednoznačne nehovorí ani filozofia, ani teológia, ani pedagogika, ani filozická teológia, ani literatúra pri vyzdvihovaní či už kladných, alebo záporných čŕt a povahových vlastností niektorých literárnych hrdinov a podobne..., a teda ani pri čítaní skrípt a podobne som nenatrafil na niečo, čo by mi prinieslo akési odpovede, alebo skôr riešenie na túto danú problematiku. Jedno však som zistil. Sú pravdepodobne na jednej úrovni. Posledná otázka, ktorou zakončím môj dnešný blog bude asi takáto. Aký máte na to názor vy. Vďaka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár