Dva roky dozadu asi o takomto čase, som pridal siedmy článok, a toho času asi posledný nad touto morálnou problematikou, ktorá zasahuje každého z nás, a nikto sa jej nevyhne. Za krátky čas sa vám opäť venujem. No. Trochu som sa musel priučiť, ako sa vrátiť k rozpísanému blogu, pretože som si musel vymeniť notebook.
Aby som to bližšie objasnil. Totiž jeden používam tu, riadne, ten druhý na počítačové hry. Takže mám na výber, čo je celkom super, lepšie ako nič. Aj na tomto príklade mám možnosť teda poukázať na to, že človek by nemal byť zahatený nemožnosťami tam, kde možnosti sú.
Ak tomu ešte v krátkosti chcem povedať toľko, že pokiaľ máme možnosť výberu, tak negatíva sa veľmi ľahko dajú eliminovať.
Len človek, ktorý neustále myslí na niečo nedobré, ktorý nedokáže pozitívne myslieť, a takto možno oxiduje prostredie, píšem to samozrejme jemne, nemyslím to doslovne, nevie sa povzniesť nad negatívami, má to všetko poriadne skomplikované.
Ak človek prežíva niektoré výnimočné a výnimočnejšie situácie, vie dobre, že veľmi priaznivo pôsobia na jeho psychiku. Všetko okolo neho je zrazu, ako mávnutím čarovného prútika všetko fajn. Všetko sedí, všetko vidí len v tom najlepšom poriadku, a sám seba takto dennodenne presviedča, tentoraz pravdivo, že takto to má byť, a všetko je tak ako má byť.
Dokáže preto venovať dostatočne mnoho pozornosti presne tam, kde to potrebné je, aby sa zlepšil daný proces, aby niečo dobré a stáva sa nie raz, že človek v takejto dobrej, vytovrenej pozitívnej nálade naozaj dokáže toho rozdať mimoriadne veľa.
Dokáže rozdať energiu práve tam, kde je jej potrebné. Ak to berieme z pracovného hľadiska, je stokrát lepšie a efektívnejšie, pracovať vedľa pozitívne naladeného človeka, ktorý má kus empatie v sebe zabudovanej už v základnej výbave. Vďaka ktorému proste aj to, čo možno zmysel nemá, zmysel nový dostane. Práve preto, na základe tejto myšlienky, čo som ja zažil spústu krát, som dospel k názoru, ktorý som pretavil aj do niekoľko dielneho blogu, článku v mojom portfóliu, kde som sa zamyslel nad tým, či má zmysel nejaký nezmysel.
Nemyslel som konkrétne či vieme niečomu dať zmysel v pravom slova zmysla tam, kde možno končí logické uvažovanie, ale tam, kde človek sa necíti šťastný, možno má rutinnu, stereotyp, ktorý nevedie k ničomu, a pôsobí to na človeka dosť deštruktívne. Aj by sa človek chcel odraziť zas, možno o ten pomyslený stupienok, level vyššie, napriek tomu tam jestvujú isté elementy, ktoré ho hatia, nejaké negatíva rozličného druhu.
Vymenoval by som to asi v tomto poradí. Neprajný sused, závistlivý dáky vedúci alebo nejakí arogantní kolegovia, proste ľudia z toho okolitého okolia, prevažne s nízkou mierou sebareflexie, nei to ešte o porozumení niečo hovoriť ktorí reálne okrem toho, že možno niekde pracujú, čo je samozrejme super, a chválim všetko, keď je niekto aktívny, ale na druhej strane majú nízku mieru uznania a empatie voči niekomu, kto to možno naozaj v danom čase, okamihu, momente a zložitej životnej situácie najviac potrebuje, čo je samozrejme veľmi smutné....
Ktorí proste dokážu z toho pozitívneho, žiaľ, spraviť veľmi veľa negatívneho, možno v duchu hesla, ktorý poznáme takpovediac všetci, že keď je mne zle, nech je zle aj tomu druhému, ale nikdy nie naopak, že keď je mi dobre, nech je dobre aj tomu druhému... Čo je pravda veľmi smutné.
Záverom mojej letnej ešte stále úvodnej reflexie chcem aby sme všetci ostali v zdraví, napriek strašeniu, ktoré na nás dennodenne dolieha z každej strany. Práve preto nie je celkom jednoduché povzniesť sa nad negatívami.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.