V podstate to dáva predsa len zmysel, ktorý sa posnažím úvodom hneď vysvetliť.
Riešiť neriešiteľné možno predstavuje vyšší level zmyslového vnímania, kedy možno napriek faktu že v niečom prehráš, alebo zlyháš, v podstate nemáš vôbec zlý pocit, pretože si vydal zo seba maximum, čo si mohol.
Vieš, že niečo proste ťa motivuje, a stále možno napriek neúspechu ťa posúva aj tak dopredu a neriešiš to, čo bolo možno pred dvoma minútami. Niekedy proste máš silu a odhodlanie pracovať a pokračovať v danom pracovnom nasadení aj naďalej, hoci by si najradšej to všetko zabalil napriek nepriazni trebárs svojho okolia, možno kôli neustálym atakom, z toho plynúcim napríklad stresovým obdobiam a mohol by som takto menovať ďalej. Ale ty proste ideš ďalej, lebo vieš, že niečo sa dá dosiahnuť, presne ako v niečom, kde kopeš rýľom hlbšie a povieš si ,že proste tu niekde je ten poklad, a všetci ti hovoria, ty si blázon, nič tam nie je, ale ty sa nevzdávaš, kopeš kopeš, až napokon ten poklad predsa len nájdeš. Zmysel toho všetkého nie je nájsť poklad, ale byť v niečom vytrvalý. To je v podstate alegórie na toto všetko, či má zmysel riešiť neriešiteľné, alebo neriešiť riešiteľné v akejkoľvek podobe.
Vtedy riešenie neriešiteľného ako takého v podstate má svoj hlboký význam. Je to niečo podobne, aspoň teda ja si to takto vysvetlím v tomto kontexte, ako keď niekto cez čet sa ti zdôverí o svojich problémoch, alebo aj radostiach, dajme tomu, nemusí to vždy byť z toho negatívneho hľadiska. O čo teda ide.
Je to možno tvoj najlepší kamoš, alebo kamoška, alebo spolužiak zo školy, a podobne, alebo sused, nejaký známy.
Ty si na slovensku, ona on možno anglicko, francúzko, nemecko, spojené štáty, alebo hocičo, hocikde, čo si môžeš myslieť, kde sa nachádza. No a teraz vystanoví tu jedna otázka, z niečím sa ti zdôverí, možno si pýta radu, a teda. Ty mu ako s tou vecou pomôžeš, čo konkrétne pre neho môžeš vlastne vykonať Odpoveď nie je celkom jednoduchá.
No nijako, pretože nevieš hneď vstať od stola a odletieť trebárs do ameriky, alebo daného konkrétneho štátu v ktorom sa práve tvoj kamarát nachádza, čiže dopracoval som sa k tematike môjho blogu, a síce, že aj v tomto prípade ako takom riešiš v istom zmysle neriešiteľné, alebo neriešiš riešiteľné. To druhé platí v tom zmysle, kedy napriek tomu, že niekomu cez čet vieš odovzdať slovnú radu, teda radu slovom, vo vetách, lebo možno na to čaká, v podstate stačí tak málo k pomoci tomu druhému, a teda presne je to to podstatné a to aj potrebuje, predsa to nijako neriešiš, a necháš to všetko len tak. Nepomôžeš v ničom napriek tomu, že možno by si teoreticky od teba konkrétne v niečom pýta radu, lebo v danom aktuálnom čase to možno veľmi potrebuje.
Povie ti proste svoje problémy, čím sa možno v ostatnom čase trápi. Možno je x kilometrov od svojho rodiska, a cíti možno hroznú samotu alebo depresiu. A to v podstate vnímam ako veľmi vážny problém. Alebo je to opačne. Rieši možno neriešiteľné veci, čo by bolo, keby bolo, ale nerieši riešiteľné, čo bude v danom mieste
Nakoľko tieto blogové megamixy ktorých mám stovky milujem, pokúsim sa teraz naozaj celkom seriózne, a vôbec nie z nijakej recesie pozrieť postupne na túto problematiku.
Akurát som sa vrátil z posilovne. Je tam proste strašne super, možno pôjdem aj zajtra v nedeľu, možno si dám zajtra pauzu, ešte som sa nateraz nerozhodol.
Aj tu vnímam to, že niekedy je potrebné riešiť neriešiteľné. Pretože taký je život. Aj v škole mnohokrát som si myslel že proste toto nechcem, toto sa mi nechce, nevidím v tom zmysel. Nikdy to v živote potrebovať nebudem (v podstate na 90 percent a na malé výnimky som sa nikdy v mojich analýzach nemýlil)
Vediem aj jednu diskusiu, pri ktorej evidentne mám navrch, hoci je do nej zapojený aj môj bratranec, ale keďže má síce dobré srdce, ale nesprávne názory, a je veľmi bohatý, jeho názor ma nezaujíma, pretože nevie, čo je to riešiť neriešiteľné
Tu sme možno aj pri koreni alebo podstate veci, čomu sa chcem v podstate venovať, že je teda diametrálny rozdiel v tom práve, že mnoho ľudí vníma skutočnosť, či má alebo nemá v niečom alebo niekom oporu.
Je príliš sebaistých ľudí, ale to všetko je len dočasne. Opájajú sa nejakým transcendentálnym imaginárnym blahobytom, ktorý v podstate je niečo ako šťastie, ktoré je vrtkavé, a keď dnes som šťastný, zajtra ním byť nemusím, a podobne je to teda aj s hmotným zabezpečením a bohatstvom ako takým, že keď dnes som bohatý, zajtra ním v podstate nemusím byť. Je paradoxné napríklad to, že v opačnom zmysle to nefunguje.
Nefunguje to v tom zmysle, že na budovanie dobra, je potrebné vynaložiť enormné úsilie a schopnosti, na vynaloženie zla v podstate nemusíte robiť nič, v podstate stačí viac menej byť pasívny. Nemusíte nič robiť. Byť úplne mimo, sem tam si na niečo zanadávať, nič neriešiť. Mať všetko na háku. S nikým sa nevadiť. Pred nikým si nič nedokazovať. Bohatí ľudia často hovoria, že ja si nepotrebujem pred tým a tým nič dokazovať.
Záverom poviem toľko, že nikdy neodsúvajte radu alebo prosbu niekoho, kto to naozaj potrebuje.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár