Teraz zareagujem na mahmutov blog, kde teda, v skratke opíšem, tak ako to píše vo svojich viacerých článkoch, ktoré ale nemajú nijaký biblický základ, a viacmenej to vnímam ako nejaké ezotericko sektárske prirovnania. Ale dajme tomu, každý má právo vyjadriť sa k niečomu, sa tiež teda pýta, či prehnaný materializmus, všetko to, čo odopierame pre duchovné potreby sú dôvodom teda na túto situáciu.

Odpoviem možno slovami Písma Svätého, ktoré mám veľmi rád. evanjelista Lukáš v dvanástej kapitole, druhom a treťom verši hovorí, že bdejte, a buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete. 

Tieto slová zdôraznil napríklad aj včera duchovný otec pri pohrebnej liturgii, kedy som bol spolu s ním, presne tak, ako to robí v ostatnom čase. Bdejte a buďte pripravení.

No. To bol v krátkosti náhľad do liturgického okienka. Včera, myslel som trochu na túto situáciu a rozmýšľal som, ako sa zariadiť. Potreboval som sa predsa vyspovedať, mal som príležitosť na danom pohrebe ale som ju nevyužil. Predsa len som zašiel k pátrom na jedno mestské sídlisko, kam som kedysi chodieval, ale už päť a pol roka som tam nebol. Ak mám pravdu povedať, krátko predtým, modlil som sa doma ruženec, tak ako aj cestou do kostola. V podstat to robím vždy. V srdci cítim akúsi nádej, ale o tom ešte nebudem hovoriť. 

Služobne som tam bol odohrať v danom kostole minule sobáš, majú tam perfektný digitálny organ, vedel by som si predstaviť kúpiť si ho aj doma, nakoľko ho mali ten sobáš teda odložený, a teraz som využil príležitosť a ostal som na spovedi a aj na sv. omši, ku ktorej ma priamo pozval pán páter, z čoho som bol veľmi príjemne prekvapený. Prekvapila ma láskavosť, dobrota srdca a múdrosť božieho ducha, ktorý sa rád prejavuje v ľuďoch, ktorí sa modlia, pevne majú nejaké stanovené duchovné limity, slúžia Bohu a cirkvi, ľuďom, ktorých potrebujú privádzať k prameňu duchovného poznania, ktorý prevyšuje všetky potrebné materiálne dobrá, ktorými sme obklopení, alebo keď ich nemáme, aspoň po nich, prirodzene túžime. 

Myslím si celkovo, že to nie je len o nejakých dojmoch, ale v prvom rade o faktoch. Aj otatní isto majú vo svojom okolí ľudí, z ktorých proste niečo vyžaruje. Možno sú nejakými inými, alebo sa proste vybočujú z akéhosi šedého priemeru, ktorí nie sú okukaní, ktorí sú stale tí istí, čím boli, čím sú aj v minulosti nejakej, aj súčasnosti. 

Sú ľudia, a možno mi to aj potvrdíte, že človek proste na nich nevie akosi zabudnúť, a sú v ich prítomnosti. 

Tých, ktorí si proste ctia blížneho. Ktorí ti možno dajú pocítiť, že Duch Boží predsa len má záujem nás všetkých zjednocovať, ale nikdy sa tak nebude diať, pokiaľ človek plne sa tomu neoddá.

Aký to má súvis s tematikou uvedenou v nadpise? Asi taký, že sme príliš ponorení do toho materializmu. Materializmus je v podstate celkom fajn. 

Po niečom vyslovene túžim, a keď to dosiahnem teším sa, a myslím na to, ako je super pracovať na sebe, ako je dobré odriekať si niečo, aby som vydržal v dosiahnutí môjho stanoveného cieľa, ku ktorému keď prídem, budem naplnený, budem uspokojený, a nie vyprahnutý, ako to zažívajú mnohí, ktorí si duchovné hodnoty a potreby nectia, poprípade si uvedomujú, že áno, to nie je všetko... veď predsa idú vianoce, a človeku akosi prirodzene zmäkne srdce, možno je zrazu akýsi citlivejší na toto všetko, inak vníma.

Záverom poviem toľko, že toto všetko som písal preto že tá materiálna potreba v tomto čase nezohráva úlohu, pokiaľ nie ste duševne, duchovne a nemateriálne vyporiadaní s danými skutočnosťami. Táto doba je dôkaz toho, že to, čo človek odsúva na vedľajšiu koľaj, to, čo človek zneužíva pre svoje krátkodobé ciele, ktoré neprinášajú radosť a osoh nikomu, človeka vedú k nešťastiu tak hmotnému, ako aj duchovnému.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár